Historické premety okolo povstania

J edným dychom je treba dodať, že SNP bola tiež jedna z najviac prepisovaných udalostí 20. storočia. Výklad povstania prešiel mnohými ideovými kotrmelcami. Selektívne sa z neho vyzdvihovali iba tie príbehy a osobnosti, ktoré boli momentálne v politickom kurze. Za normalizácie „posvätil“ oficiálne vyjadrovanie najvyšší stranícky šéf Gustáv Husák, ktorému paradoxne v 50. rokoch za jeho rolu v povstaní hrozila od iných straníkov šibenica. Reálne fakty o povstaní ďalej mizli v hmle mýtov.

Aj po novembri 1989 sa jeho neskreslený obraz hľadal ťažko. Hoci sa vo verejnom priestore dostali do popredia po dlhej dobe postavy nekomunistického a armádneho odboja, ktorých úloha bola predtým rôzne deformovaná, v debatách zneli aj  hlasy priaznivcov Slovenského štátu, ktorí jednu z najvýznamnejších protinacistických akcií v Európe spochybňovali a relativizovali. Poukazovalo sa pritom i na partizánske excesy voči civilnému obyvateľstvu, o ktorých sa predtým vôbec nehovorilo.

Teraz sme zasa svedkami úplného zmätenia pojmov, keď pri výročí SNP znejú slová o liberálnom fašizme. Vysokí politici vládnej koalície súčasne na jednej strane adorujú komunistu Husáka, no na tej druhej sa pokúšajú k svojim cieľom inštrumentalizovať aj kresťanstvo, pretože tušia, že vyhovejú spoločenským náladám a jednoduché pojmy v ušiach voličov pekne znejú.

Napriek všetkým turbulenciám aj teraz by sme si však mali pripomínať túto kapitolu z minulosti, pretože vtedy naši predkovia zápasili za hodnoty, ktoré považovali za dôležité: slobodu, lásku k vlasti, spravodlivosť a ľudskú dôstojnosť. Tieto hodnoty nie sú samozrejmé, preto je potrebné ich hájiť aj dnes.