K živej viere patria i skutky

Cituje slová svojho predchodcu pápeža Františka o stálom pokušení, ktoré na nás dolieha v podobe nevšímavosti voči ostatným, zvlášť voči tým najslabším.

Treba si priznať, pokračuje pápež, že sme dospelí v mnohých oblastiach, ale sme negramotní v sprevádzaní, starostlivosti a podpore tých najkrehkejších a najzraniteľnejších. Zvykli sme si pozrieť sa inam, prechádzajúc okolo, a ignorovať situáciu, kým sa nás priamo netýka.

Keď stretnem človeka, ktorý spí vonku v chladnej noci, cítim, že tento je pre mňa nečakanou prekážkou na ceste, trápnym bodom môjho svedomia, problémom, ktorý musia riešiť politici, či dokonca odpadkom znečisťujúcim verejný priestor? Alebo viem zareagovať s vierou a láskou a rozpoznať v ňom ľudskú bytosť s vlastnou dôstojnosťou, stvorenie nekonečne milované Otcom?

V  tomto sú nám príkladom mnohí Boží služobníci, blahoslavení a svätí, ktorí sa vyznačovali práve tým, že pred chudobnými si nezatvárali oči, ale vychádzali im v ústrety svojou štedrosťou. Rovnako to bolo aj v prípade Božieho služobníka Alfonza Paulena.