Kresťanstvo a LGBT

Odpovedal historickou analógiou z obdobia nástupu komunizmu. Vtedy sa myslelo, že ide o nezvratný proces. Podobne aj dnes sú tí, ktorí si dovolia odmietnuť niektorú z liberálnych dogiem, označovaní za tých, čo stoja na nesprávnej strane dejín.
Vlastne ide o situáciu kresťanstva v súčasnom svete – buď sa vzdá „prekonaných“ dogiem a foriem (a akceptuje rovnoprávnosť takzvaných LGBT... ľudí), alebo musí byť ako homofóbny relikt vykázané na okraj.
„A teraz si predstavte,“ píše v poslednom čísle časopisu Verbum študentka VŠVU o svojich spolužiakoch, „že prídete prvýkrát do kontaktu s náukou Katolíckej cirkvi, ktorá dáva dôraz na hodnoty, ako je čistota, manželstvo a rodina. Mladý človek to číta tak, že má potláčať svoje túžby. Pochopiteľne sa voči tomu búri...“
Čo možno v takejto situácii povedať na obranu kresťanstva? V prvom rade treba odmietnuť tvrdenie, ktoré je v pozadí LGBT ideológie, že sexualita je základ našej identity. Nie je. Základ identity osoby je život podľa viery a rozumu.
Náš prvoradý záujem nemá byť uvoľňovanie sexuálneho pudu, ale rozumný život podľa cnosti, ktorý zahŕňa integrovanie sexuality s vyššími ľudskými dobrami. Zároveň nie je pravda, že dejiny sú ovládané nejakou železnou zákonitosťou.
Nie, sú výsledkom slobodných ľudských rozhodnutí! Ako ukazuje aj história komunizmu, vždy je možné zvrátiť aj negatívne trendy. Na to sú však potrebné slobodné rozhodnutia konkrétnych ľudí, ktorí si vyberú pravdu pred konformizmom a rozhodne sa za ňu postavia.