Ľahostajnosť k utrpeniu

Lôžka musia zarábať. Keď si na seba nezarobia, musia financie pritiecť z iných zdrojov. Znížia sa výdavky naplánované na iné činnosti, napríklad investície do prístrojov, personálu, liekov či priestorov. Je klam, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti je možné udržateľne prevádzkovať „na dlh“, bez ohľadu na ekonomiku.

Každý, kto robí v systéme dlho, vie s určitosťou povedať, že tieto „krátenia“ na podklade štopkania „milosrdenstva ekonomickej neefektivity“ si napokon vždy odnesie pacient.

Nedostatok hospicov, podpory pre chronicky chorého pacienta a jeho blízkych, nie je výsledkom apriórnej zvlčilosti, ale práve ekonomických faktorov. Hospicov je málo, lebo si na seba nezarobia. A neexistuje ekonomická podpora. Existujúce zdroje nie sú ani na úrovni ich prežitia.