Náš overený spojenec

Počul som príhodu, ktorá by mohla byť smiešna, keby tak veľmi nevykresľovala stav našich nálad. Dvaja priatelia od gymnaziálnych štúdií, dnes obaja bližšie k šesťdesiatke, sa v debate dostali k téme o nepodaní ruky študentom prezidentovi.

Obaja priatelia o sebe vedia, že svet vidia z iných uhlov, a polarizujúcim témam sa preto taktne vyhýbajú. Pre toho, ktorý tému podania ruky otvoril, sa to javilo ako jednoduchá otázka etikety. Ale aj z tohto mráčika sa zablysklo, ba dokonca sa strhla búrka.

Ten, ktorý obhajoval gesto študenta ako právo na protest, sa urazil, keď mu oponent pripomenul, že jeho otec – politicky perzekvovaný komunistickým režimom – podal ruku prezidentovi Husákovi, keď od neho preberal ocenenie. Dotklo sa ho to tak silno, že hosťa vyhodil.

Koniec bol biblický – ešte v aute prijal vykázaný priateľ ospravedlňujúci hovor s požiadavkou o odpustenie.