Návšteva Belgicka vyvolala údiv

Pápež Ján Pavol II. cestoval do Belgicka v roku 1995 vo veľmi prívetivej, srdečnej atmosfére. V čerstvej pamäti bol vtedy ešte kráľ Baudouin, ktorý v roku 1990 dočasne rezignoval, aby nemusel podpísať potratový zákon.
A mnohí mali pred očami jeho manželku kráľovnú Fabiolu, ktorá sa po kráľovej náhlej smrti v roku 1993 obliekla na pohreb do bielych šiat, aby celému svetu vyjadrila kresťanskú nádej, vieru vo vzkriesenie mŕtvych.
Bezpochyby inak si svet zapamätá Františkovu cestu, počas ktorej mu súčasný kráľ i premiér opakovane vyčítali škandál zneužívania v Cirkvi a katolícka univerzita sa dištancovala od jeho názorov na postavenie žien v spoločnosti.
So záujmom som sledoval, ako pápež s pokojom prijíma kritiku a jasne potvrdzuje nevyhnutnosť odhalenia deliktov i potrestania vinníkov. Popritom jemne, no veľmi presne poukazuje aj na ďalšie problémy bohatej európskej spoločnosti.
Rozprával výborne o dráme malomyseľnosti a únave ducha. Nakrátko stratil trpezlivosť po návšteve univerzity, keď utrúsil, že prichystať vopred reakcie na to, čo chce hosť povedať, a rozdávať ich počas jeho prejavu je nemorálne.
Diplomat by možno povedal nevkusné. Myslím si však, že pápežov výraz bol jadrnejší. A veľmi jadrné bolo aj jeho vyjadrenie o chystanom blahorečení kráľa Baudouina. Vzhľadom na súčasné smerovanie Belgicka to podľa novinárov v mnohých (povedané diplomaticky) vyvolalo údiv.
„Ale viete, že údiv je začiatkom filozofie, a to je v poriadku,“ s úsmevom potvrdil toto rozhodnutie Svätý Otec. Návšteva Belgicka skutočne v mnohých vyvolala údiv. Kto ju však sledoval bez malomyseľnosti, mohol získať skvelé impulzy na prebudenie „unaveného ducha“.