Nedocenený dar

Tieto slová adresoval pápež František kňazom slúžiacim v nemocniciach počas pandémie. Prichádzali s otvoreným srdcom a Kristom a sadali si k lôžku chorého. Mali čas na vypočutie, zahladenie rán, prejavenie blízkosti – chorým, ale nezriedka aj tým, ktorí za nimi prichádzali.

Len Boh vie, koľkí nemocniční kapláni priniesli zmierenie do sŕdc i do rodinných vzťahov. Dôležitou súčasťou starostlivosti nemocničných kaplánov je aj samotný personál nemocnice.

Podľa štúdie uverejnenej v časopise Journal of Religion and Health zaznamenali nemocnice, ktoré pracovníkom poskytovali pastoračnú starostlivosť, výrazný pokles stresu medzi ošetrujúcim personálom.

Za všetkých nemocničných kaplánov jedno vyznanie: „Vždy ma prekvapí, koľko ľudí potom, čo vojdem do nemocničnej izby, povie: ,Otče, ale ja nie som veriaci.‘ A potom strávime hodinu rozhovorom. Dobrý kaplán nekáže a neučí, iba ponúkne priestor a čas, aby sa niekto pozrel cez neho do Ježišovho srdca – do lásky.“

To, čo stojí pred nami, nie je len postupné formovanie a špecializácia kňazov po vzore vyspelých krajín, kde je nemocničný kaplán súčasť personálu nemocnice.

Ide aj o napĺňanie jedného zo skutkov milosrdenstva – chorých navštevovať. Aby sa naša blízkosť stala svedectvom viery. Lebo toho nie sme pozbavení tým, že máme v nemocnici kňazov.