Nezabúdajme na Ježiša

Ján Pavol II. nás učil, že s vierou v srdci sa nemusíme báť, Benedikt XVI. pozýval o našej viere hlbšie uvažovať, František pripomínal, že jej súčasťou je milosrdná láska. A Lev XIV. pri prvých príhovoroch zdôrazňuje, že naša viera je živá, ak je v nej prítomný Ježiš.

Možno sa to zdá ako banalita, veď Ježiš je ústredná postava kresťanstva a každý deň pri svätej omši počúvame o veľkých veciach, ktoré nám urobil.

Uvažujem však, či niekedy Božieho Syna neposúvame trochu do úzadia a skôr prežívame našu vieru iba v duchu mariánskej úcty, úcty k obľúbenému svätcovi či dokonca z obdivu k niektorému z duchovných. Iste, nemusí to byť zlé, ak pritom nezabúdame na Ježiša.

Niekedy mám pocit, akoby nám jeho prítomnosť v Oltárnej sviatosti zovšednela. Berieme ako samozrejmosť, že ho môžeme hocikedy prijať v Eucharistii v kostole, ktorý si vyberieme. Nie vždy to však bolo takto a na mnohých miestach to tak nie je ani dnes.