O vytesnení Božieho sveta

Augustín podčiarkoval, že okrem pozemského sveta je pre človeka pripravený aj nebeský, spojený s láskou k Bohu a blížnemu, najmä k chudobnému a trpiacemu. Tieto dva svety však nie sú v absolútnom protiklade: kresťan, hoci žije v pozemskom svete, má mať srdce a myseľ upriamené na nebeský a podľa toho žiť.

Lev XIV. si túto perspektívu požičal, aby poukázal na dôsledky toho, čo dnes spôsobuje presadzovanie radikálneho sekularizmu.

Niekto by si mohol myslieť, že absolútne vylúčenie „nebeského“, Božieho sveta povedie k intenzívnejšiemu sústredeniu na takzvané objektívne skutočnosti. Že ľudia nájdu viac porozumenia, keď ich nebudú rozptyľovať veci nad rámec takzvaného vedeckého skúmania. Lenže... Opak je pravda.