Presvedčenie o vlastnej pravde

J edna z exkomunikovaných, pani Gaillotová, sa na arcibiskupa rozkričala, aby uznal, že segregácia je Boží zákon! Po šiestich desaťročiach sa jej presvedčenie javí zarážajúco hlúpe.

Vtedy jej však mnohí prisviedčali, ba povzbudzovali ju v zaťatosti. Neviem, ako budú ľudia o šesťdesiat rokov pozerať na exkomunikáciu Carla Mariu Vigana, vatikánskeho diplomata, bývalého nuncia v USA, ktorý odmieta pápeža Františka aj Druhý vatikánsky koncil a rozpráva o sprisahaniach vedúcich k novej svetovláde.

Jeho exkomunikácia je síce odlišná než exkomunikácia Gaillotovej, pretože uňho Vatikán len skonštatoval, že sa dopustil vecí, za ktoré je každý katolík automaticky vylúčený. Ako spoločnú črtu si však treba všimnúť tvrdošijné presvedčenie o  vlastnej pravde.

Nie ja, vy sa mýlite! Nuž, Katolícka cirkev má svoje učenie,

svoje zákony a svoje pravidlá. Kto ich odmieta, nemôže k nej patriť. A kto vyhlasuje seba za kritérium pravdy, ten sa jednoducho mýli – je jedno, ako hlasno kričí. Podobá sa to tomu, čo v našej spoločnosti vidíme, keď sa médiá oháňajú objektivitou, nestraníckosťou.

Prosím vás pekne. Oblečme si dresy. Keď chceš byť katolík, buď katolík. Keď nechceš, povedz to na rovinu. Nerozprávaj, že ty pápeža uznávať nemusíš! A keď si ľavičiar alebo pravičiar: priznaj farbu! Nehrajme sa na slepú babu, nezávislosť a svoju svätú pravdu. Aby aj o nás potom nemuseli konštatovať, že sme mimo.