Prispejú novely k pocitu spravodlivosti?

Ústavnosť a protiústavnosť častí nedávno prijatých trestných noviel je zatiaľ veľmi čerstvá otázka a čaká sa na písomné zverejnenie nálezu Ústavného súdu a jeho odôvodnenia v zbierke zákonov, ktoré sa spája s účinnosťou ustanovení týchto noviel.
Marek Šmid 09.07.2024
Prispejú novely k pocitu spravodlivosti?

Rozhodnutie vyhlásené Ústavným súdom 3. júla však nemá len odborný právny rozmer, ale zasahuje do hodnôt, myslenia a smerovania spoločnosti. Myslím, že teraz nie je také významné to, ktorá strana politického spektra „dostane k. o.“ a ktorá nie, ale čomu alebo komu sa týmto rozhodnutím vystavujeme všetci.

Prispeje to k pocitu spravodlivosti, novej sile občanov? Jednote a kultúre národa spravidla nepreukazuje dobrú službu žiadne „k. o.“, marketing alebo PR, ale ciele a obsah dobrých rozhodnutí.

Nález Ústavného súdu je potvrdzujúcim signálom parlamentu i celému politickému spektru, že v politike bude skutočne možné podľa úvahy poslancov a sily ich hlasov používať skrátené legislatívne konanie.

Ústavný súd síce skrátené legislatívne konanie pri trestných novelách kritizuje, ale nepovažuje ho za vybočenie z ústavnosti. Je to určitá koncepcia súdu, ktorú možno len rešpektovať.

Legalita a princíp parlamentnej demokracie, najmä suverenita zákonodarného orgánu, sú plne rešpektované v súlade s rokovacím poriadkom, teda parlamentným zákonom, s potvrdením Ústavného súdu.

Dostali sme sa však akosi za hranicu predchádzajúcej diskusie o tom, že Ústavný súd by sa nemusel z hľadiska svojej kompetencie takejto suverenity celkom vzdať. Možno povedať, že ide o precedens: legálny ústup inštitúcie práva voči politike.

Zaujímavou myšlienkou je aj posunúť legislatívne pravidlá na vyššiu úroveň, než má zákon, teda na úroveň ústavného zákona. Ústavný súd by tak priamo kontroloval procesy legislatívy z pohľadu ich súladu s ústavou.

Z písomného odôvodnenia nálezu sa dozvieme viac o dokazovaní a tvorbe práva v tejto oblasti, o filozofii rozhodnutia a ratio decidendi tejto zaujímavej, a nielen právnej, ale aj filozofickej, štátoprávnej a morálnej otázky. Dozvieme sa komplexnejšie konkrétne detaily a budeme možno nachádzať ďalšie dôvody na diskusiu.

V začatých a nedokončených trestných konaniach sa po nadobudnutí účinnosti trestnoprávnych noriem použijú voči páchateľom priaznivejšie, teda novoprijaté normy pri skrátení premlčacích lehôt i ukladaní nižších trestov.

Koho sa dotknú kratšie premlčacie lehoty a nižšie tresty? Ako sa prejaví zrušenie dôsledkov priestupkovej recidívy, napríklad sankcie pre drobné a opakované krádeže v zasahovaní do konkrétnych osudov ľudí?

Aká bude miera vlastných záujmov voči miere slobody, odvahy, konania v prospech dobra človeka; aké budú prevažujúce motívy? Ústavné nie vždy znamená aj správne a spravodlivé. Je to skôr vyjadrenie, že niečo je v súlade s ústavou a priestor správnosti a spravodlivosti zostáva stále otvorený.