Silné slová pre zasvätených

Včom bol dokument taký výnimočný? Začalo sa totiž o zasvätených hovoriť. Nielen ako o kláštoroch, ktoré boli vnímané ako fabriky na svätosť, ale hlavne o ich prorockom poslaní. „Prorocký charakter zasväteného života sa prejavuje v jeho schopnosti vyvolávať otázky a znepokojovať svedomie sveta“ (VC 84).

Tieto silné slová zaznievali pre zasvätených na celom svete, ale obzvlášť v strednej Európe, kde sa zasvätený život začal po páde železnej opony dvíhať z popola.

V tých rokoch bola veľmi dôležitá otázka: Ako žiť? Veď štyridsať rokov zasvätený život oficiálne neexistoval. Ako nadviazať na diela, na život, ktorý sa skončil v roku 1950? Múry ostali, ale svet sa posunul. Tí, ktorí si pamätali, zostarli. Ti, ktorí neoficiálne prišli, nevedeli.

Takýto dokument veľmi pomáhal pohnúť sa z miesta. Pribúdali silné ročníky, ktoré sa chceli formovať v kláštoroch, ale často nachádzali štruktúry, nie ducha. Akosi to spoločne nefungovalo. Bolo potrebné ísť na hlbinu.