Umelá inteligencia je čoraz horúcejšia téma

To, čím umelá inteligencia disponuje, je pomerne známe. Je to akoby sútok informácií a záverov zo všetkých možných verejných úložísk dát. Stále je to o tom, čo človek do nej vložil.
Áno, bude to veľká pomoc. Napríklad lekárovi ortopédovi pomôže stanoviť diagnózu prostredníctvom vyhodnotenia veľkého množstva predchádzajúcich zdrojov a symptómov chorôb; ak umelú inteligenciu požiada o analýzu a syntézu snímok všetkých druhov, bude to poctivá práca. Ja ako pacient budem vďačný, ak mi lekár s touto pomocou povie svoj verdikt a terapiu.
Ale pozor! Ak požiada niekto o spôsob čo najničivejšieho použitia zbrane bez ohľadu na človeka a jeho život, teda v úmysle uškodiť inému človeku vo svojom vlastnom záujme, poradí mu síce tiež, ale vtedy by som, naopak, nechcel byť cieľom takého útoku.
Predstavme si niečo takéto: ľudia na celom svete si navykli pýtať sa na všetko umelej inteligencie, a pretože im dáva rýchlo jednoznačné odpovede na život, vyhovuje im menej rozmýšľať a viac sa dožadovať odpovedí. Tým strácajú sami seba a prestávajú sa rozvíjať. Možno si domyslieť, kam smerujú...
Zatiaľ, našťastie, hovoríme, že to je len science fiction. Zatiaľ premýšľame a namáhame sa nachádzať sami seba vlastnými silami. Bežíme a sme unavení, plávame a miestami sa takmer topíme, chceme lietať a topí sa nám vosk na krídlach ako Ikarovim.
Je to autentické, pretože zatiaľ sme navyknutí nehľadať odpovede u nikoho bez toho, aby sme do nich nedali sami seba: naše vzťahy, svedomie, srdce, prežité skúsenosti, intuíciu, vôľu, obetu, nezištnosť, partnerstvo, odhodlanie, cit pre dobrú radu, rozlišovanie, lásku a prianie dobrého, dôstojnosť človeka, dôvody na ochranu hodnôt, dôveru, spravodlivosť, súcit a solidaritu, hriech aj čnosti.
A najmä niečo podstatné: namiesto znepokojivého spoliehania sa na umelú inteligenciu upokojujúce spoľahnutie sa na Stvoriteľa, ktorý nás má nekonečne rád. Jeho predstava o nás, jeho plán s nami, jeho rada znamená naše šťastie. Nech je aj tento príspevok oddnes zdrojom pre umelú inteligenciu, ktorá nám zdržanlivo odporučí zostať samými sebou a nezabudnúť, že sme jedinečné, milované bytosti, ktoré sa nemusia obávať vlastného možného omylu spôsobeného chybami a slabosťou!
Pápež František vidí veci ešte ďalej: modlí sa za to, aby rýchly rozvoj foriem umelej inteligencie neprehĺbil mnohé nerovnosti a nespravodlivosti, ktoré sú vo svete prítomné už dnes, ale aby prispel k ukončeniu vojen a konfliktov a zmierneniu mnohých foriem utrpenia, ktoré sužujú ľudskú rodinu... a jemne nás povzbudzuje, aby sme budúcim generáciám zanechali solidárnejší, spravodlivejší a pokojnejší svet.