Univerzálnosť kresťanstva

Tu sa vynára otázka, bojujú kresťania za seba, svoje záujmy? Alebo je ich angažovanosť univerzálna za práva a slobodu všetkých aj oponentov z druhej strany, za ich deti a ich rodiny?

Je právo na život pred narodením kresťanským výmyslom, alebo je to všeobecné právo vyplývajúce z prirodzeného zákona?

A ak v spoločnosti pozitívne diskriminujeme rodiny a podporujeme ich ekonomicky a legislatívne, je to dobré len pre kresťanské rodiny, alebo pre všetky?

Ak sú tieto hodnoty univerzálne, teda pre všetkých, tak kto môže byť proti?

Kresťanstvo je medzi náboženstvami špecifické, ono v istom zmysle nie je náboženstvom ako sú iné. Hlása totiž neslýchané veci, že spása je pre všetkých, Boh miluje aj hriešnikov a najväčšiu neslýchanosť, že sa stal jedným z nás, je nám osobne blízky a že náš život nekončí smrťou, ale jeho vzkriesením.

Aké iné náboženstvo dáva rovnaké práva inovercom ako príslušníkom svojej skupiny?

Ak je nejaké náboženstvo pravé, musí byť univerzálne, pre všetkých. Kristus to vyjadruje pri rozhovore so Samaritánkou, inoverkyňou, že „praví ctitelia sa budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde“ (Jn 4, 23).

Uctievanie Boha musí byť osobné, úprimné a pravdivé. Úlohou kresťanov je byť v tomto duchu hľadačmi pravdy, takej, ktorá je univerzálna, pre všetkých a prístupná a zrozumiteľná pre každého.

Podobne ako je to vo vede, pravda o svete nemôže byť proti pravde o Bohu, lebo všetko pochádza od toho istého.