Verbujú verbisti?

Meno „verbisti“ však nepochádza z nemeckého „werben“, ktoré tvorí etymologický základ slova verbovať, čiže získavať na vojenskú službu, lež z latinského označenia rehole Spoločnosti Božieho Slova, Societas Verbi Divini (skratka SVD).

Verbisti sú tí od „slova“ (verbum), od Božieho Slova, pod ktorým ich zakladateľ svätý Arnold Janssen chápal večné Slovo, ktoré sa v plnosti času stalo telom. Svojím menom vyjadrujú poslanie zvestovať ho. Ak „verbujú“, tak pre Krista.

Nielen pri verbistoch, ale pri každom z nás sa očakáva, že meno, ktoré nesieme, bude charakterizovať to, pre čo žijeme, čomu zasväcujeme svoj život. Farmár sa venuje gazdovaniu, starostka občanom, kňaz pastorácii, rodičia deťom.

Mnohí sme časom získali viacero mien či označení podľa toho, čo sa v našom živote stalo dominantným alebo aspoň výrazným. Stálo by za to zhodnotiť, koľko našich mien je pravdivých, a koľko máme len tak – z povinnosti, zo zvyku, či „na parádu“.

Popri krstnom mene a priezvisku, ktoré nás radí do nejakej rodiny, nesieme aj dôležité meno „kresťan“, ktoré odkazuje na náš krst, na našu spoločnú príslušnosť ku Kristovi. Identifikuje nás ako synov a dcéry nebeského Otca, podľa vzoru Božieho Syna, ktorý sa stal naším bratom.

Čas pôstnej revízie môže byť príležitosťou na „očistenie“ nášho mena od nánosov pohodlia a rutiny. Aby bolo lepšie vidno, že meno „kresťan“ vyjadruje to, čo žijeme: vo vzťahu k Bohu i medzi sebou navzájom.