Vernosť ako základ istoty

Túžba po istote sprevádza človeka od nepamäti. Staroveký Rím ju pomenoval pojmom Pax Romana – mier, ktorý mal zabezpečiť právo, poriadok a predvídateľnosť. Nestál však na dôvere, ale na sile. Kým impérium dokázalo presadzovať svoju moc, pokoj trval. Keď zoslablo, zosypala sa aj ilúzia bezpečia.

Dejiny sa v tomto zmysle opakujú: vždy, keď človek uverí, že našiel definitívnu garanciu istoty, realita ho skôr či neskôr vyvedie z omylu. Podobný pocit zažila Európa po druhej svetovej vojne.

Ekonomický rast, sociálne istoty a medzinárodné inštitúcie vytvorili presvedčenie, že veľké konflikty patria minulosti. Zdalo sa, že sme sa poučili. Posledné roky nám však pripomenuli, aký krehký je tento pokoj. Neistota sa nevrátila ako niečo nové, ale ako zabudnutá skúsenosť. Človek má totiž krátku pamäť.