Výskum akadémie vied o sekularizácii na Slovensku

Zvýskumu vyplynulo, že počet ľudí hlásiacich sa k cirkvám je dokonca o niečo vyšší (72,3 percenta) ako v roku 1991 (71,6 percenta), čo je povzbudivé.

Zároveň badať isté sekularizačné tendencie. Napríklad v tom, že viac ľudí chce odluku štátu od cirkví (z 31,3 percenta v roku 2014 na 42,25 percenta v roku 2024). Najrozšírenejší názor v prieskume (30 percent) bol, že cirkvi by mali žiť iba zo svojich vlastných výnosov. Zároveň až 46 percent opýtaných neprispieva na cirkev nikdy a iba 11 percent aspoň raz za týždeň alebo jeden-až trikrát mesačne.

Zdá sa teda, že sa zvyšuje takzvaná makrosekularizácia, teda že viac veriacich oddeľuje svoju vieru od politiky, čo znamená, že sa zmenšuje vplyv náboženstva na verejný život. Zvyšuje sa aj takzvaná medziúroveň sekularizácie. To znamená, že sa znižuje zaangažovanosť ľudí v prospech cirkví, konkrétne v ochote cirkvi financovať.

Na mikroúroveň podľa prieskumu sekularizácia ešte nedorazila, naopak, počet veriacich ešte o niečo stúpol, napríklad v porovnaní s rokom 1991. Inými slovami môžeme povedať, že viera na Slovensku ostáva, ale v posledných rokoch sa privatizuje do súkromia.

Ak by sme sa však na mikroúroveň sekularizácie pozreli cez výsledky sčítania obyvateľstva z roku 2021, tak tie zachytili sekularizáciu aj na mikroúrovni. Za posledných desať rokov zaznamenala Katolícka cirkev úbytok viac ako 6 percent veriacich, čo je asi 300-tisíc členov.

Bolo by zaujímavé zistiť, či na Slovensku badať aj tendencie v liberalizácii viery. Pod liberalizáciou myslím posun vo vnímaní viery. Napríklad odklon od tradičného učenia či praxe v otázkach sexuality, nerozlučiteľnosti manželstva, rodovej príslušnosti a podobne. Obávam sa, že takýto posun je pravdepodobný.

Zároveň netreba veľkú predstavivosť na to, aby bolo možné skonštatovať, že liberalizácia následne vedie k sekularizácii, teda k strate viery.

A čo môže sekularizácii zabrániť? Slovami sociológa Marka Regnerusa – matky a otcovia, ktorí deň čo deň a mesiac čo mesiac dôsledne vykonávajú prácu kresťanskej výchovy.

„Tam, kde je Cirkev milovaná, kde sú kňazi rešpektovaní (hoci nie nad kritiku) a učitelia vážení, kde sa číta a diskutuje o Písme, kde sa vyznáva a odpúšťa hriech, kde sa cení plodnosť a váži manželstvo, kde priateľstvá pomáhajú samotnej viere a láska (agapé) lieči skryté rany, tam sekularizácia ustupuje alebo sa vôbec neuskutočňuje,“ konštatuje sociológ.