Komentár

Slovo tolerancia, teda znášanlivosť, rešpektovanie iného presvedčenia či názoru, patrí odjakživa medzi základné kresťanské hodnoty. Žiaľ, v poslednom čase získalo nálepku liberálnosti či dokonca protikresťanského postoja. Hlavný problém spočíva v interpretácii tejto ušľachtilej vlastnosti. Neraz sa chybne chápe tak, že človek má právo robiť si, čo chce, a ostatní sú povinní to nielen rešpektovať, ale dokonca s tým súhlasiť.

V jednom bode som dona Bosca nechápal. Až by som povedal, že ma sklamal. Bolo to v okamihu, keď som si prvýkrát čítal jeho životopis a došiel k stati opisujúcej, ako tento kňaz, milujúci mládež, sleduje chlapcov odchádzajúcich na prázdniny a plače. Nerozumel som, prečo nechce dopriať svojim zverencom kúsok voľna. Akoby nič iné nemohli mladí robiť, iba sa stále učiť, pracovať a riadiť jeho pokynmi. Až neskôr som pochopil, že jeho slzy sú slzami lásky a starostlivosti.

Keď sa uvažovalo nad návrhmi motta pápežovej návštevy, medzi biskupmi viackrát zaznelo, že by bolo dobré mať v ňom mariánsky motív. Napokon sa tak stalo: S Máriou a Jozefom na ceste za Ježišom.

Holidays – to znie ako sväté dni, v tom najlepšom zmysle; či ferien, les jours fériés ako dni odpočinku; prázdniky ako veselý deň hier; počivni dni ako odpočinok. Slová veselý, prázdny prácou, odpočinok, pokoj, slávnostné. Občerstvujúce, očisťujúce. Vnútorne bohaté, lebo vytvárajú priestor na novú silu i slobodu. Pre schopnosť vnímať, čo sa deje okolo, robiť veci pomalšie, precítiť ich.

Od chvíle, keď sa človek vzpriamil a začal kráčať po dvoch nohách, chôdza sa stala jednou z podstát ľudí. A od tej istej chvíle sa našou neodmysliteľnou súčasťou stalo aj putovanie. Putovanie za obživou, putovanie za lepšími životnými podmienkami, putovanie za prácou.