Komentár

Čím rýchlejšie sa blížime k parlamentným voľbám, tým viac si hovorím, nech už je to za nami. Z každej strany na nás vyskakujú politické výzvy, slogany, heslá o „jednoduchom riešení všetkých problémov“ (aj keď jednoduché riešenia v štáte neexistujú).

Veľká Británia formálne opustila Európsku úniu. Nech už sú naše názory na brexit akékoľvek, na konci januára sa stal skutočnosťou. Je zrejmé, že na danú tému budeme ešte veľa počuť. Nebude však ľahké sa v udalostiach a komentároch zorientovať. Má k tomu čo povedať Cirkev?

V piatok 24. januára sa v hlavnom meste USA konal Pochod za život. Už 47 rokov prichádzajú v januári Američania do Washingtonu, aby pochodovali za život. Tento rok státisíce jeho účastníkov privítali amerického prezidenta Donalda Trumpa. Stal sa tak historicky prvým prezidentom USA, ktorý prišiel na Pochod za život.

Grécka dráma – to boli časy, keď sa kolíska demokracie ocitla na pokraji krachu a ochranný dáždnik medzinárodných veriteľov bol osem rokov otvorený nad krajinou bájnej Akropoly. Dráma sa skončila a Grécko sa postavilo na vlastné nohy. Doslova na opačnom konci Európy sa v roku 2016 začal odvíjať iný dej, ktorý mal miestami nádych shakespearovskej tragikomédie.

Čo je viac, Zjavenie Pána – keď neprístupný Boh, pôvodca všetkého, čo existuje, sa k nám priblížil ako Dieťa, stal sa človekom a zjavil sám seba, alebo znamenia na nebi, ktoré sú len čerešničkou na torte pri jeho narodení? Prečo nás viac priťahujú vonkajšie veci, naháňame sa za senzáciami, chceme dôkazy Boha vo vesmíre, na zemi? Zjavil sa tak jednoducho a veľkolepo zároveň, že tomu nemôžeme uveriť. Neveríme vlastnej viere, neveríme rozumu ani našim očiam. Pomôžu nám potom vonkajšie znamenia na nebi?