Aj náročnú cestu treba prijať a zdolať
Proces liečby bol pre Luciu Pálešovú veľkou životnou skúškou. Snímka: rodinný archív –LP–
Za akých okolností ste odchádzali z vysielacieho kolotoča Rádia Lumen? Čo sa stalo?
Bolo to pred rokom v dosť náročnej situácii, keď mi diagnostikovali onkologické ochorenie. Predchádzalo tomu celkom bežné preventívne mamografické vyšetrenie, na ktorom som bola prvýkrát.
O to väčší šok to pre mňa bol, keďže som nemala žiadne zdravotné problémy. A zrazu nastal úplný obrat v mojom osobnom i profesionálnom živote. Z rádia som však odchádzala s pocitom, že to všetko s Božou pomocou zvládnem a že sa po náročnom roku liečby opäť vrátim k mikrofónu a poslucháčom.
Kto vám bol v ťažkých chvíľach oporou?
Asi najviac rodina, aj keď každý tak po svojom. Nie každého spôsob podpory mi vyhovoval, ale bola som vďačná už len za to, že na mňa myslia a že nie som na všetko sama. Okrem rodiny ma držali nad vodou priateľky, známi, veľa ľudí sa mne či manželovi ozvalo, že nám držia palce a veria, že všetko dobre dopadne.
Počas tohto ťažkého roka som spoznala aj niekoľko žien, ktoré si buď už prešli podobným náročným procesom, alebo práve bojovali s rovnakým ochorením. Niektoré sa stali mojimi blízkymi priateľkami a boli mi obrovskou oporou v čase, keď najbližší úplne nerozumeli tomu, čo sa so mnou deje.
Ako vám pomohla viera v Boha?
Veľmi a stále mi pomáha. Najmä cez nášho najmladšieho syna a jeho záľubu v miništrovaní. Vďaka tomu som napríklad tohtoročné veľkonočné sviatky prežila asi v najduchovnejšej atmosfére. A to aj napriek tomu, že boli medzi dvomi cyklami chemoterapií a necítila som sa najlepšie.
Každý deň som našla v sebe silu, aby som sprevádzala syna do kostola. Prostredníctvom neho som stále nachádzala vieru, že to bude dobré, že mi ešte bude dopriate takto sprevádzať svoje deti ich životom.
Lucia s najmladším synom Sebastiánom. Snímka: rodinný archív –LP–
Dnes máte nádej, že liečba zabrala? Aká je prognóza vášho zdravotného stavu?
Nuž, prognózy mi zatiaľ nikto nehovorí, pravdepodobne vzhľadom na to, že ešte stále som v liečbe, aktuálne biologickej. Postupne sa vykonávajú rôzne vyšetrenia, lekári vyhodnocujú výsledky.
No verím, že raz príde deň, keď mi onkologička povie, že všetko je v poriadku a som zdravá. Nádeje sa určite nevzdávam.
Viete s odstupom času zhodnotiť, čo vám možno chcel Boh povedať cez túto skúsenosť?
„Spomaľ, máš privysokú rýchlosť!“ A asi mi dať príležitosť pomáhať druhým. Hovoriť ženám o svojej skúsenosti a nabádať ich na to, aby k svojmu zdraviu neboli ľahostajné a zodpovedne chodili na všetky preventívne kontroly, na ktoré ich lekár pošle či pozve.
Mám ešte mnoho plánov, ktorými by som chcela pomáhať ženám s rovnakou diagnózou. Verím, že s Božou pomocou sa mi aspoň časť z nich podarí zrealizovať.
Redaktorka spravodajstva Rádia Lumen tento rok verí v pohodové Vianoce. Snímka: rodinný archív –LP–
Zmenili ste v niečom pohľad na život?
Určite áno. V jeho pominuteľnosti a nevyspytateľnosti. Že nikto z nás tu nie je naveky a že skutočne sa náš život môže zo dňa na deň zvrtnúť úplne iným smerom. Aj keď to môže byť náročná cesta, nezostáva nám nič iné, len ju prijať a postupnými krokmi zdolávať.
Ešte by som veľmi chcela zmeniť pohľad na to, čo je v živote skutočne dôležité, a z ničoho si nerobiť ťažkú hlavu. Ale asi to nepôjde všetko naraz.
Predpokladáme, že tohtoročné Vianoce budú u vás doma o čosi veselšie ako predošlé.
To by som si veľmi priala. Modlím sa a dúfam, že to tak skutočne bude. Že si konečne celé sviatky spoločne všetci užijeme v pohode, zdraví, vzájomnej láske a porozumení.
A ak aj náhodou nie, tak minimálne mi už manžel nebude musieť holiť hlavu (úsmev), aj keď vďaka deťom bola minulé Vianoce aj toto napokon celkom vtipná situácia.