Aj títo umelci vytvorili rúcha pre pápežov
Napadlo vám niekedy, kto navrhuje pápežské rúcha? Hoci ornát ani reverenda na seba nemajú prehnane upozorňovať, vizuálne zameraní jedinci zaujímajúci sa o módu si možno všimli niektoré konkrétne výraznejšie modely, ktoré pápeži od Druhého vatikánskeho koncilu odprezentovali. Kto za nimi stojí?
"Na dúhu neexistuje autorské právo," tvrdil vraj Ján Pavol II., keď ho Jean Castelbajac upozornil, že dúhové farby asociujú vlajky LGBTI komunity. Snímka: profimedia.sk
Svätá omša nie je módnou prehliadkou; aj preto je azda správne, že väčšinu ľudstva (médiá nevynímajúc) málokedy zaujíma, koho autorský kúsok mal pápež práve oblečený.
Napriek tomu sa v histórií pápežských rúch objavili také, ktorým sa podarilo vzbudiť pozornosť i v sekulárnom svete.
Farebné kríže
V 70. a 80. rokoch bol uznávaný ako avantgardný dizajnér, v 80. rokoch obliekal napríklad aj Madonu.
V cirkevnom prostredí sa Jean Castelbajac preslávil ako ten, ktorý koncom 90. rokov navrhol rúcha pre pápeža Jána Pavla II., pre 500 biskupov a pre 5 000 kňazov na oslavu Národného dňa mládeže.
Výrazné farebné motívy v dúhovom štýle boli neprehliadnuteľné; podobne ako farebné kríže na pápežovom ornáte.
„Patrón excentrických vecí“ ani ďalej neprestáva ohurovať až šokovať; kúsky z jeho dielne si v posledných rokoch obliekli napríklad populárne speváčky Beyoncé, Kate Perry či Lady Gaga.
Sám dizajnér však za vrchol svojej kariéry považuje práve rok 1997 a farebnú kolekciu pre pápeža.
„Dalo mi to príležitosť kreatívne a duchovne sa spojiť s miliónmi ľudí,“ vyjadril sa v roku 2017.
Od krajanky
Rakúska umelkyňa Edith Temmelová mala počas svojej kariéry k sakrálnej tvorbe blízko v rôznych podobách: navrhovala vitráže pre kostoly, vydala a ilustrovala si knihu o anjeloch, navrhovala rúcha pre cirkevných hodnostárov, napríklad pre rakúskeho biskupa Wilhelma Krautwaschla.
A v roku 2007 sa pripojila k tým, ktorí si do portfólia môžu zapísať, že ich rúcho nosil Svätý Otec.
Do oči bijúca kombinácia modrej a zelenej robia z jej hodvábnej maľby jeden z najvýranejších kúskov, v akom sme nemeckého pápeža Benedikta XVI. mohli vidieť.
Pápež mal toto rúcho oblečené 8. septembra pri návšteve najznámejšieho rakúskeho pútnického miesta Mariazell.
Krásna a chúlostivá práca
Dal by sa považovať za dvorného návrhára emeritného pápeža Benedikta XVI. - Raniero Mancinelli svojho času zaujal viaceré talianske média.
Okrem nemeckého pápeža ho však možno na fotografiách prezentovaných na jeho webovej stránke vidieť aj v spoločnosti Jána Pavla II. či súčasného pápeža Františka.
Práve Benedikt XVI. bol však ten, ktorý malý obchod pri bránach Vatikánu a jeho majstra spopularizoval najviac.
Sčasti za to môže jeho (od roku 1991 zosnulá) staršia sestra Maria Ratzingerová, ktorá brata ešte ako kardinála sprevádzala do Ríma.
Práve táto „malá žena, vždy s úsmevom na ústach, ktorá hovorila s výrazným nemeckým prízvukom“, bratovi navrhla, aby ho obliekal práve Raniero Mancinelli.
Jeho službám ostal Benedikt XVI. verný už aj v čase, keď sa stal pápežom. Raniero Mancinelli sa však prioritne venuje navrhovaniu pre kardinálov.
Pre portál Rome Reports zhrnul, že „je to krásna a chúlostivá práca, pretože jedným z kardinálov je ďalší pápež“.
Pápežov obliekajú už šesť generácii
Gammarelli. Priezvisko rodiny, ktorá sa stala pojmom a značkou. Od roku 1789 totiž práve tento rodinný obchod využívali všetci pápeži s výnimkou Pia XII.
Pius XI., Pius XII., sv. Ján XXIII., sv. Pavol VI., Ján Pavol I., sv. Ján Pavol II. či žijúci pápeži Benedikt XVI. a František – fotky najznámejších zákazníkov rodiny Gammarelliovcov hrdo visia na stenách rodinného obchodu, ktorý pôsobí, ako by sa za celé desaťročia vôbec nemenil.
Drevený pult, drevené zásuvky tiahnuce sa až k stropu, drevené rebríky.
A točité schodisko, ktoré vedie k dielni na prvom poschodí; práve v tejto pre verejnosť neprístupnej „svätyni“ vznikajú odevy, ktoré putujú do šatníkov najprominentejších klerikov.
Tradícia, kvalita, zdvorilosť - na tom stavajú Gammarelliovci. Snímka: profimedia.sk
V známom obchode situovanom blízko Panteónu je sortiment prispôsobený najmä potrebám klerikov, občas sa v ňom však zastavia aj laici, napríklad ak si chcú kúpiť výrazné červené ponožky.
Reverendy sa tu vraj vyrábajú z čistej bavlny a odhaduje sa, že pápeži ich menia približne každé dve mesiace z dôvodu oxidácie strieborného kríža, ktorý na nej nosia, a ktorý zanecháva škvrny.
Záujímavosťou je, že rodinný podnik odieva pápeža už hneď po zvolení – keďže však nie je isté, kto z konkláve vystúpi na balkón po tom, čo sa nad Sixtínskou kaplnou objaví oblak bieleho dymu, majú Gammarelliovci za úlohu ušiť reverendu v troch veľkostiach (malú, strednú a veľkú), aby sa dala rýchlo prispôsobiť na nového pápeža s akýmikoľvek proporciami.
Súvisiace články
Smutný príbeh, ktorý sa nesmie opakovať
Reštaurátorstvo je radosť, česť i rehoľa
