Ako lož vedie ku katastrofe

Prvá časť päťdielneho seriálu má názov 1.23.45, teda presný čas, keď došlo 26. apríla 1986 k výbuchu štvrtého bloku černobyľskej jadrovej elektrárne. Kvalitná scénografia vťahuje človeka priamo na miesto havárie. Pre niekoho možno až príliš priamo, keďže spálené tváre a následky ožiarenia ľahšie povahy nemusia dobre znášať.

Hlavnou postavou je chemik Valerij Legasov (Jared Harris), ktorý ako člen vládnej komisie na vyšetrenie nehody musí najprv presvedčiť najvyšších štátnych predstaviteľov o vážnosti situácie. Napriek obdobiu perestrojky bolo totiž nemysliteľné, že by čosi sovietske mohlo takto fatálne zlyhať.

Aj pre počiatočné zatajovanie následkov, alebo lepšie povedané nepripustenie si katastrofy, mala černobyľská nehoda ďaleko rozsiahlejšie dôsledky, ktoré pocítili i ľudia vo vtedajšom Československu.

POLENÁ POD NOHAMI

Valerij chce celú situáciu zachrániť. Chorý systém, kde hlavnú rolu hrá klamstvo, prahnutie po kariérnom vzostupe a ignorovanie varovných signálov, mu kladie odpor a hádže polená pod nohy.

@@@SplitArticleHere@@@

Legasov si však na svoju stranu získa silného hráča, spočiatku svojho hlavného odporcu, podpredsedu Rady ministrov Borisa Ščerbinu (Stellan Skarsgård).

Ten chorobnosť systému pochopí na mieste nehody, keď je svedkom nekompetentnosti predstaviteľov jadrovej elektrárne, ktorí pre svoje ambície neboli ochotní prijať zodpovednosť a priznať kritickosť situácie. Odvtedy sa Valerijovi snaží pomáhať. Ako znalý štátneho aparátu vie, kde a ako treba potiahnuť za nitky.

Dvojicu Valerij a Boris dopĺňa vedkyňa Uljana Chomjuková (Emily Watsonová), ktorá v skutočnosti reprezentuje celý rad reálnych vedcov podieľajúcich sa na vyšetrovaní a odstraňovaní následkov nehody. Tvorcovia seriálu ich všetkých nevedeli zakomponovať do deja, preto sa rozhodli pre jednu reprezentatívnu postavu.

HLAVNÝ ODKAZ

Jednu z dejových línií tvorí tiež príbeh Ljudmily Ignatenkovej (Jessie Buckleyová), manželky pracovníka elektrárne. Ukazuje, aký vplyv mala tragédia na mnohé rodiny. Svedectvo jej manžela na smrteľnej posteli bolo kľúčovým nielen pri vyšetrovaní nehody, ale i prevencii ďalších katastrof.

Seriál Černobyľ sa po uvedení stal veľmi populárnym. Divákov si získal autentickosťou, keďže takmer všetky scény sú natočené na základe reálnych postáv a skutočných udalostí, ale aj niektorými hláškami.

Napríklad reakciou riadiaceho technika Anatolija Ďatlova na úroveň nameranej radiácie not great, not terrible (nič úžasné, ale ani nič hrozné), ktorou chcel zľahčiť vážnosť situácie.

Hlavný odkaz seriálu však nespočíva v dokumentovaní jadrovej katastrofy. Pripomína totiž, že každá lož vytvára dlh voči pravde a tento dlh musí byť raz splatený. To platilo pri obchádzaní pravidiel pri nehode v Černobyle a platí to i dnes, keď mnohí vytvárajú dlh voči pravde ďalšími nebezpečnými dezinformáciami.