Ani deň bez umenia

Vzťah k Bohu vyjadrujem svojimi výtvarnými dielami. Zrkadlia moje prežívanie viery,“ priznáva na úvod umelec, ktorý v súčasnosti žije a tvorí vo Zvolene. Od detstva sa v ňom formoval celoživotný záujem a tvorivá vášeň pre umenie v rozmanitých podobách a žánroch.

„Pochopili to aj moji osvietení rodičia, obaja lekári. Vytvárali mi optimálne podmienky na napĺňanie tohto poslania. A tak sa u mňa počas mojej doterajšej pozemskej púte prelína hra na husliach, tanec, spev a výtvarné umenie.“

Už ako dvanásťročný chlapec vyryl do dreva tvár trpiaceho Krista, čo bolo odrazom jeho vnútorného sveta prepojeného s vierou v Boha.

MEDITÁCIE SO ŠTETCOM

Vzťah k výtvarnému umeniu sa v ňom postupne rozvíjal počas vysokoškolského štúdia i v profesionálnej práci architekta, dizajnéra a scénografa. „Takto sa moje autorské či interpretačné aktivity a výstupy v rôznych umeleckých odvetviach krížia, vzájomne prepletajú, ovplyvňujú a dopĺňajú.“

Hoci posledných desať rokov spestruje svoje umelecké záujmy aj amatérskym herectvom, v tomto období hrá u Martina Vaisa prím jednoznačne maľovanie. „Premýšľaním, meditáciami so štetcom v ruke a výtvarnými výpoveďami v podobe obrazov som sa v tomto období umelecky našiel,“ konštatuje.

Naplnenie. Druhý obraz diptychu. Snímka: Milan Černák

KRESŤANSKÉ INŠPIRÁCIE

Nedávno prezentoval svoju tvorbu v Banskej Bystrici na výstave s názvom Nábožno. „Do sugestívneho ‚chrámového‘ priestoru galérie vybral kurátor výstavy Bohumír Bachratý 67 obrazov, asambláží a malieb na fragmentoch historických kostolných lavíc.“

Tematicky dominovali kresťanské tradície. Z hľadiska autora išlo o inšpirácie na večné témy – postava a tvár trpiaceho Ježiša Krista, Panny Márie, Jána Krstiteľa, ale aj Betlehem, Svätá rodina, štylizované polfigúry Troch kráľov, Golgota, apoštoli a evanjelisti, všetkých štrnásť zastavení krížovej cesty.

Martin Vais tvrdí, že za blízkosť k religióznym motívom a za ich znalosť je vďačný najmä rodičovskej výchove, ktorá u neho položila primárny gnozeologický základ. Vo vtedajších osnovách socialistického vzdelávania totiž nič také nejestvovalo.

NA KOSTOLNÝCH LAVICIACH

Špecifikom výtvarného prejavu Martina Vaisa je, že svoje diela tvorí na netradičných podkladoch, čo úzko súvisí s jeho profesiou architekta. „Pracoval som vo viacerých inštitúciách pamiatkovej ochrany a starostlivosti. Tak som mal príležitosť zachrániť zlomky vyradeného kostolného mobiliára.“

Reštaurovaním a maľbou potom dreveným fragmentom vdýchol nový estetický život. Konkrétne tie na výstave pochádzali z románsko-gotického kostolíka z obce Koš, prestavaného v roku 1940, pričom samotné lavice boli vyrobené v roku 1949 priamo vo farskej stolárskej dielni.

„Na bočniciach týchto lavíc som vytvoril diela Svätá rodina, Gašpar, Melichar, Baltazár a na polámaných čelách lavíc zasa diela Apoštoli, Evanjelisti,“ vysvetľuje Martin Vais.

Archanjel Michal. Snímka: Milan Černák

DOKONČIL OTCOV OBRAZ

Ktoré z náboženských motívov sú pre Martina Vaisa najsilnejšou inšpiráciou? „Ako v živote, tak i vo viere je mi najbližšie to ‚ľudské‘. Vzťahy otca a syna premietnuté v obrazoch Sila viery a Consummatum est; taktiež vzťahy syna a matky v dielach Madona zimná a Predtucha. Teda osobný život spojený s biblickými paralelami. Sám som otcom troch synov, takže zo mňa hovorí vlastná skúsenosť,“ približuje výtvarník.

Zvláštne puto viaže umelca k obrazu Sila viery. „Môj otec, ktorý sa mal pôvodne stať kňazom, ako lekár na dôchodku okrem štúdia hebrejčiny a spievania si operných basových árií tiež výtvarne tvoril. Koncept obrazu Sila viery mal jasne premyslený.“

Otec už mal zrealizované náčrty, dal si vyrobiť drevený kríž, drevené pozadie i atypický rám. „V tomto stave rozpracovanosti som všetko po jeho náhlej smrti našiel. A tak som dielo s pokorou dopracoval ako poctu syna otcovi. Prostredníctvom minimalistického symbolizmu sa v ňom snúbia autorské umelecké výpovede otca i syna.“

V súčasnosti má Martin Vais rozpracované zaujímavé veľkoformátové dielo. „Je to Svadba v Káne Galilejskej, kde Ježiš premieňa vodu na víno. K obrazu by som rád pridal ďalšie dve rozmerovo identické plátna, na ktorých budú stvárnené Ježišove zázraky. Je to pre mňa veľká výzva a možno nezostane len pri triptychu.“

NEĽAHKÁ CESTA TVORBY

Proces hľadania a nachádzania inšpiratívnych podnetov v tvorbe definuje Martin Vais ako druh modlitby, stíšenia a rozjímania. Až kým sa vidina nezmení na hmatateľný obraz.

„Dlhý čas som napríklad trávil pred vernou replikou drevorezby Majstra Pavla z Levoče Posledná večera v expozícii galérie Zvolenského zámku. Zmocnil sa ma tvorivý nepokoj, túžba pretaviť majstrovské sochárske dielo, ktoré ma oslovilo a zasiahlo, na maliarske plátno.“

Výsledkom je expresívna pentalógia s názvom Chlieb, víno a tridsať strieborných. „Hľadanie témy, jej precítenie, komunikácia mysle a ruky s plátnom pri jej stvárňovaní a nachádzanie odpovede na otázku, prečo to robíš, je jedno veľké trápenie i útecha zároveň.“

VIAC NEŽ POPISKA

Martina Vaisa by úprimne potešilo, keby hodnota jeho umeleckého odkazu nespočívala len v uspokojení diváka z rýchleho prvoplánového vnemu. Z posúdenia podľa názvu v popiske, ktorá podľa neho „nie je návod na použitie“.

Veď rýchla láska na prvý pohľad odsudzuje v umení dielo na komerčnú záležitosť. Krásno je to, čo podľa Martina Vaisa vyvoláva pokoj v duši. Treba postáť, precítiť. Vnímať umenie si žiada svoj čas. Najmä diela, ktoré nemajú ľúbivo romantizujúci závoj.

„Nie každý deň slnko svieti. Umenie reflektuje aj vážne, občas ponuré témy. Aj v mojom osobnom živote ma postretli nie vždy príjemné udalosti, ktoré som riešil sebareflexiou a arteterapiou.“

ZÁHAĽKU NEPOZNÁ

Do pestrej mozaiky života Martina Vaisa patria okrem maľovania aj ďalšie podnetné aktivity. „Navštevujem výstavy, odovzdávam deťom svoje skúsenosti vo výtvarných tvorivých dielňach, s vášňou fotografujem a popritom si fidlikám na husliach. Pojem voľný čas ako záhaľka nepoznám, naopak, v mojom veku mám pocit, že čas plynie akosi rýchlejšie, “ prezrádza s úsmevom o svojom súkromí.

Výtvarník sa už roky riadi citátom Nulla dies sine artis – Ani deň bez umenia. A v jeho prípade ide o naplnenie tohto životného motta naozaj do bodky.