Barunka nám umrela
Libuše Šafránková (7. jún 1953 – 9. jún 2021) bola stelesnením talentu, krásy, ľudskosti, pokoja, charizmy a hlbokej pokory. Na televíznych obrazovkách stvárnila mnohé postavy, ktoré sprevádzali celé generácie. Na snímke je počas slávnostného finále diváckej ankety Hvězda mého srdce, ktoré sa konalo 21. júna 2008 v pražskom Divadle na Vinohradech. Snímka: profimedia.sk
Niektoré herečky sa preslávia svojou krásou, iné talentom. V Libuši Šafránkovej (7. jún 1953 – 9. jún 2021) sa však snúbilo to najlepšie z oboch. A ešte ľudskosť, pokoj, charizma, noblesa a hlboká pokora. Hoci roky bojovala so zákernou chorobou, nečakaná správa o jej odchode do večnosti nás zastihla nepripravených.
Dojímala celé generácie
Detstvo prežila Libuše Šafránková v mestečku Šlapanice na južnej Morave. Jej otec pôsobil ako organista v miestnom kostole a mama spievala vo farskom spevokole. Libuše preto s rodičmi veľa času trávila v kostole, čo výrazným spôsobom formovalo jej osobnosť a vieru.
Už odmalička prejavovala herecký talent, a tak nikoho neprekvapilo, keď jej kroky viedli na konzervatórium a neskôr do činoherného divadla, kde účinkovala v mnohých inscenáciách.
Zlom v jej kariére prišiel v roku 1971, keď sa režisér Antonín Moskalyk rozhodol sfilmovať známu knihu Boženy Němcovej Babička, no nevedel nájsť tú pravú herečku, ktorá by sa hodila do roly Barunky. Dostal tip na mladučkú, vtedy len sedemnásťročnú Libušu Šafránkovú a jej talent okamžite uchvátil celý štáb. Úlohu dostala.
A práve úspech v Babičke jej otvoril dvere do sveta filmu. Libuše Šafránková stvárnila mnoho postáv, mladších či starších, vo filmoch a rozprávkach, pri ktorých sa smiali, plakali, radovali i dojímali celé generácie.
Z tých kultových spomenieme napríklad Princ a Večernice, Vrchní, prchni!, Báječná léta pod psa, Vesničko má středisková, Soľ nad zlato alebo oscarový film Kolja.
Avšak jej najlegendárnejšou rolou bola bezpochyby Popoluška v rozprávke Václava Vorlíčka Tři oříšky pro Popelku, bez ktorej si ani jedna slovenská, česká či nemecká domácnosť nevie predstaviť vianočné sviatky.
„Šaty s vlečkou, stříbrem vyšívané, ale princezna to není, jasný pane,“ znie Popoluškina replika z filmu, ktorá za tie roky už doslova zľudovela.
Keď Libuše Šafránková v roku 2008 vyhrala anketu Českej televízie Hvězda mého srdce o najobľúbenejšiu herečku, režisér Zdeněk Svěrák o nej povedal: „Milá princezná českého filmu, z vôle ľudu sa Popoluška zo Šlapaníc práve stala kráľovnou.“
Krehká i rázna
Na svoju hereckú kolegyňu a vzor si zaspomínali i mnohé osobnosti divadelnej a filmovej sféry.
„Zdanlivo krehká a bezbranná, pritom aj veľmi rázna, ľahko pobavená mužmi okolo seba. Sálala z nej sebairónia, mierny odstup a pritom pochopenie. Bola hviezdou svojho druhu, nikto taký podobný tu nebol a nie je. Princezné, maminky, babičky, ale pritom je to vždy hlavne ona. Boli to herecké výkony, nebola jednostranná, nebola ani celebrita hrajúca samu seba. Len bola natoľko výnimočnou osobnosťou, že z nej vyžarovalo niečo nad rámec tých postáv,“ ocenil Libušu Šafránkovú český filmový kritik Kamil Fila.
Zdeněk Svěrák zaspomínal na to, ako ju nikdy nevolali Libuše, iba Libuška, lebo inak sa nedalo. „Libuška bola neskutočne nadaná herečka, môžete na ňu spomínať tak, že vás dojala alebo rozosmiala, pretože ona dokonale plnila obe tieto úlohy,“ opisuje Zdeněk Svěrák.
„Odišla herečka, ktorú mali všetci radi. S manželom Josefom Abrhámom boli milovaná dvojica veľkých umelcov bez škandálov. Noblesa, šarm, diskrétnosť… Smútok,“ spomína režisér Jan Hřebejk.
Keď som sa dozvedela o jej úmrtí, hneď mi napadla záverečná scéna z filmu Babička, kde Libuše Šafránková ako Barunka uteká k úľom oznámiť včelám: „Babička nám umrela.“
Dnes je všetko inak. Barunka nám umrela. Libuše nám umrela. A bolesť z prázdneho miesta, ktoré po nej zostalo, budeme pociťovať ešte veľmi dlho.