Básnik Rudolf Dobiáš sa stal rytierom
Spisovateľ Rudolf Dobiáš s nitrianskym biskupom Viliamom Judákom. Snímka: archív Biskupstva Nitra/Pavol Koštialik
Svätý Otec František ocenil zásluhy básnika, spisovateľa a politického väzňa, ktorého život a svedectvo môžu byť príkladom i povzbudením pre trpiacich či hľadajúcich.
DVADSAŤROČNÝ VÄZEŇ
Rudolf Dobiáš sa narodil 29. septembra 1934 v Dobrej pri Trenčíne v roľníckej rodine. Ľudovú školu navštevoval v rodisku, v rokoch 1945 – 1953 študoval na gymnáziu v Trenčíne, kde aj maturoval. V tom istom roku ho zatkli a obvinili z protištátnej činnosti.
V roku 1954 ho odsúdili na osemnásť rokov väzenia. Sedem rokov strávil v takzvaných nápravných zariadeniach – pracovných táboroch v Jáchymove. V máji 1960 ho z väzenia na základe amnestie prepustili.
V rokoch 1961 – 1962 bol na základnej vojenskej službe v pracovných jednotkách Československej ľudovej armády. Po návrate z vojenčiny pracoval ako brigádnik v Bani Mládeže v Novákoch, potom ako robotník a neskôr aj ako technik v závode Slovlik Trenčín.
Popri zamestnaní absolvoval nadstavbové štúdium na Strednej priemyselnej škole chemickej v Bratislave. V roku 1970 bol čiastočne rehabilitovaný a o päť rokov nato sa mu na základe ocenenia zbierky poviedok Veľké biele vtáky podarilo získať dlhodobé tvorivé štipendium Slovenského literárneho fondu.
Od roku 1976 je profesionálnym spisovateľom. V roku 1990 bol úplne rehabilitovaný a začal pracovať ako redaktor Slovenského denníka.
BÁSNIK, LITERÁT, DRAMATIK
O vstup do literatúry sa Rudolf Dobiáš pokúsil ešte ako študent gymnázia. Prvé básne publikoval v roku 1953. Potom sa až do roku 1970 odmlčal. Vtedy začal publikovať v detských časopisoch.
Ocenenie rozhlasovej rozprávkovej hry Štyria bratia v anonymnej súťaži Slovenského rozhlasu bolo začiatkom jeho pravidelnej spolupráce s rozhlasom. Pre deti a mládež napísal vyše tridsať rozprávkových hier, hier pre deti a staršiu mládež.
Hra pre staršiu mládež Cvrček získala v roku 1979 hlavnú cenu na festivale v Piešťanoch. Napísal aj hry pre dospelých. Po roku 1989 literárne spracoval temné obdobie 50. rokov v Československu. Zvečnil príbehy na dlhé roky odsúdených roľníkov, popravených vojakov a kamarátov z uránových baní.
Za svoje dielo získal mnoho ocenení. Cenu ministra kultúry SR (2016) za literatúru mu udelili za výber z poviedkovej a novelistickej tvorby Príbehy z prítmia.
Cenu Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska za rok 2013 dostal za román Johana. Johanin chlapec. Prezident SR mu udelil Pribinov kríž II. triedy; v Prahe ho ocenila organizácia Post Bellum.
ROZHOVOR
Za mrežami našiel dar, aký sa nedá kúpiť
Katolícke noviny sa s Rudolfom Dobiášom porozprávali o ocenení i rytieroch, ktorých stretol v komunistickom väzení.
Dostali ste prestížne ocenenie od Svätého Otca Františka a Svätej stolice. Aká emócia z vášho nového statusu rytiera Rádu sv. Gregora Veľkého vo vás doznieva?
Môj prvý pocit bol, že ide o omyl. Návšteva nitrianskeho biskupa Viliama Judáka to však nepotvrdila. Napriek tomu pocit, že nie som hodný tohto ocenenia, vo mne zostal. Na Slovensku nie je núdza o básnikov.
Stretli ste v komunistickom väzení spoluväzňov s rytierskymi vlastnosťami?
Necelých sedem rokov väzenia namiesto osemnástich splnilo moje dve túžby: prísť domov a tiež nestratiť priateľov, ktorých som vo väzení a v táboroch našiel. To bol dar, aký sa nedá kúpiť ani načítať a ktorý doteraz v sebe nesiem. Tam boli rytieri, väčšina z nich je katolíckej verejnosti známa: Silvester Krčméry, Vladimír Jukl, Anton Neuwirth, Ladislav Hanus, ale aj moji prví učitelia na Pankráci: kňazi Vojtech Jenčík a jezuita František Panák.
Čím v súčasnosti žijete, čomu sa venujete, na čom pracujete?
V súčasnosti sa pokúšam vytvárať takpovediac literárne Pohľadnice z Považia, v ktorých by som sa vrátil do tých čias, kde som získal to bohatstvo.
Rozhovor pripravila Zuzana Artimová.
Súvisiace články
Poďme sa nakaziť tým pekným
Katarínu Olíkovú prvý raz operovali v januári 2015. „Keď som prišla domov, poprosila som manžela, aby mi kúpil plátno, farby a štetec. Vyslovene som cítila, že potrebujem maľovať.“
Rilkeho milý Pán Boh
