Bedári nie sú striktne čierno-bieli

Spletitý dej Bedárov si zo stredoškolských hodín literatúry pamätá azda každý. V skratke: hlavným hrdinom je bývalý trestanec a galejník Jean Valjean, ktorého prenasleduje pomstychtivý policajt Javert striktne dodržiavajúci zákony.

Jean Valjean sa v priebehu rokov musí často ukrývať a žiť pod falošným menom. Ujme sa siroty Cosetty a vychováva ju ako vlastnú dcéru. Po príchode do Paríža všetky postavy ovplyvní prebiehajúca Júnová revolúcia v roku 1832 a boje na barikádach.

No aj v prostredí plnom chudoby a násilia si nájde miesto čistá láska, odpustenie, pokánie a ľudskosť.

A nikto nespieva

„Po dvadsiatich rokoch vojny je Francúzsko porazené. Napoleon je v exile. Čaká sa na korunováciu nového kráľa. Zavádza sa starý poriadok. Na revolúciu sa má zabudnúť. A nikto nespieva.“

Tieto slová, ktoré majú diváka vtiahnuť do deja, presne vymedzujú atmosféru celej minisérie a odlišujú ju od známeho rovnomenného muzikálu. Pravdepodobne práve vďaka nemuzikálovému spracovaniu sa dokázali Bedári pomerne verne držať románovej predlohy bez toho, aby vynechali niektoré dôležité udalosti deja.

Neznamená to však, že televízna miniséria v nás nezanechá podobne intenzívnu emóciu. Práve naopak. Ocitáme sa v hodnovernom znázornení porevolučného Francúzska, ktorého zákony nie úplne korešpondujú s naším ľudským a prirodzeným chápaním spravodlivosti.

Jean Valjean, ktorého roly sa zhostil fenomenálny Dominic West, je človek, ktorý sa chce zmeniť a robiť vo svojom živote všetko správne, avšak často túto jeho túžbu premôžu staré návyky a dostáva sa do zbytočných problémov.

Snaží sa zmeniť a pomáhať aj iným, no v post-napoleonskom Francúzsku to pomaly začína opäť vrieť, a tak Jean Valjean musí unikať pred inšpektorom Javertom, ktorého pohľad na ľudí a zákony je striktne čierno-biely.

Hviezdne obsadenie

Kvalite seriálu určite pomohli aj zvučné mená ostatných hercov – napríklad v úlohe slobodnej matky Fantiny sa predstavila geniálna herečka Lily Collins, ktorej krehký výzor dokreslil celkový obraz srdcervúceho osudu ženy snažiacej sa vymaniť zo životnej špirály, ktorá smeruje čoraz hlbšie do záhuby.

Záverečné scény s Fantinou zanechávajú v divákoch mrazivý pocit nespravodlivosti a bezmocnosti, že niečo také si zúfalá žena, ochotná predať samu seba, aby uživila dcérku, rozhodne nezaslúžila.

Dôležitú úlohu zohral aj krutý manželský pár Thénardierovcov, ktorých si zahrali Adeel Akhtar a oscarová herečka Olivia Colman. Práve oni sú dokonalým príkladom toho, že životné okolnosti sa môžu v okamihu zmeniť a že Božie mlyny melú pomaly, ale isto.

Žiaľ, v každom dejinnom období sa nájdu osoby ako oni, ktoré napriek padnutiu na dno a nezištnej pomoci od iných nedokážu byť ani vďačné, ani ľudské. Významným okamihom deja bol aj prerod ich rozmaznanej dcéry Éponine, ochotnej vzdať sa pre lásku toho najdrahšieho.

Kto je zločinec?

Vďaka režisérovi minisérie Tomovi Shanklandovi a hercovi tmavej pleti Davidovi Oyelowovi, ktorý stvárnil postavu Javerta, sú diváci počas jednotlivých častí konfrontovaní s vlastnými predsudkami a predstavami o spravodlivosti.

Autoritatívny policajný inšpektor Javert verí, že kriminálnici sa kriminálnikmi už narodia a neexistuje možnosť, že by sa niekedy v živote mohli zmeniť. Jean Valjean je, naopak, presvedčený, že ľudia sa stávajú zločincami vplyvom prostredia či životných okolností.

Javert a Valjean v tomto predstavujú akési alter ego toho druhého.

Samotného Javerta však na konci vidíme zvádzať nerovný boj medzi silou zákonov, ktorých dodržiavanie mal silno vštepené, a skúsenosťou so Jeanom Valjeanom, ktorý napriek tomu, že by sa mal podľa správnosti držať svojho zločineckého ja a nenávidieť Javerta, mu nakoniec zachráni život. Ako tento boj dopadne, si už diváci musia pozrieť sami.

Milovať nepriateľa

Adaptácia Bedárov z roku 2018 je naozaj výborná a nadčasová, jej odkaz platí v každom okamihu dejín; nezáleží, do akého kultúrneho kontextu ho zasadíme. Vidíme tu prerod kriminálnika na muža, ktorý zakúsi nečakané odpustenie a záchranu – a usiluje sa robiť podobne.

V každom náročnom okamihu sa rozhodne konať dobro a spravodlivosť a žiť v totálnej nesebeckosti, aj keď sa to občas prieči nášmu ľudskému chápaniu.

Vierohodnosť príbehu dodáva rozmanitosť parížskej spoločnosti a zobrazenie nielen heroických cností, ale aj toho negatívneho ľudského v nás, s ktorým zvádzame ustavičný boj. Treba tiež dodať, že nie každá postava v príbehu Bedárov má šťastný koniec.

Najdôležitejší odkaz Bedárov je však jasný – milovať svojho blížneho a snažiť sa o dobro aj pre tých, ktorých „nemusíme“ alebo ktorí si to podľa nás nezaslúžia. Preto sa túto filmovú verziu Bedárov určite oplatí pozrieť a počas dojímavých scén si opäť raz uvedomiť, na čom v živote najviac záleží.