Bez srdca sa vitrážam venovať nedá

Darina Szöllösiová sa práci so sklom venuje vyše dvadsať rokov. Snímka: archív -DS-
Aký to bol pocit, keď ste sa ráno prebudili do novej dekády svojho života?
Myslím, že sa nič nezmenilo, pocit bol rovnaký ako v hociktorý iný deň, nedialo sa vo mne nič mimoriadne. Azda mi ani hneď nenapadlo, že mám v ten deň narodeniny. Pravdaže, bola som vďačná, že som sa dožila tohto jubilea, ale cítim sa na 45.
Aké farby a tvar by mala mozaika, ktorá by zobrazovala šesť desaťročí vášho života?
Bola by tam určite žltá, modrá a zelená. Tvarovo by to bol kvet alebo nekonečné more.
Mnohých ľudí tešíte krásnymi sklenenými dielami. Aj sebe niekedy urobíte radosť výtvorom zo skla?
Doma mám veľmi málo vlastných vecí. Ale zbieram staré sklo, teda staré sklené veci. Chodievam aj na výstavy do galérií, aby som si pozrela diela iných výtvarných umelcov.
Keď máte v rukách staré dielo zo skla, viete sa z neho niečo naučiť?
Určite, lebo pri starých vitrážach sa používali iné techniky. No aj dnes sa hodí ovládať i starý spôsob. Voľakedy vitráže pozostávali iba z pár kusov skla, ktoré sa maľovalo. Napríklad na desiatich či pätnástich kusoch skla bol namaľovaný celý motív. No teraz sa na vitráž osobitne vyreže každý kúsok danej farby alebo tvaru a tieto farebné kúsky spolu vytvoria obraz.


