Boh bol pre Becketa viac ako moc

V anglických dejinách sa dvakrát stalo, že nejaký kráľ Henrich mal medzi „svojimi ľuďmi“ nejakého Tomáša, ktorý sa napokon rozhodol pre Božie kráľovstvo, čo ho stálo priazeň kráľa i život. 

Prípad právnika Tomáša Morusa, ktorý nesúhlasil s netradičnými manželskými zväzkami Henricha VIII., je v našich končinách známejší možno trochu viac. O nič menej pútavý však nie je ani príbeh Tomáša Becketa a Henricha II.

Pokojný, rozvážny, odvážny
Veľkolepá, aj keď vcelku teatrálna výprava (rozumej – minimum exteriérov). Nečudo, film vznikol na motívy divadelnej hry Jeana Anouilha. A zaujme. Hoci popravde tvorca predlohy možno až príliš využil autorskú licenciu.

Simulácia náučnej literatúry to teda nie je, psychologická drobnokresba komplikovaného vzťahu dvoch mužov áno. Jedným dychom však dodajme – nie s homosexuálnym podtónom, ako si ho niektorí interpretujú (a ako to tvorcovia hádam ani nechceli). Ale pekne poporiadku.  

Takže tu máme dvoch mužov. Prvý je bezmocný voči vlastnej svojvôli, ale práve jemu je zverená absolútna moc. Zlá kombinácia – nevraviac o tom, že filmový Henrich II. sa cíti všetkými nemilovaný – a tým „všetkým“ to v priebehu deja dáva najavo.

Matku neznáša, ženu neznáša, deti neznáša, poddaní ho nudia, milenky bavia len chvíľu – zdá sa, že jediný človek na svete si získal jeho lásku. Tomáš Becket. Pokojný, rozvážny, odvážny.

V prvej časti filmu, keď je plne v službách kráľa (a kráľových často až cynických rozmaroch), sa síce sám o sebe zmieni ako o niekom, v kom je prázdno a komu chýba česť, viaceré jeho činy však indikujú, že jeho srdce je na správnom mieste; akurát sa ho zatiaľ Tomáš bojí naplno počúvať.

Možno tiež z lásky – a lojality, priateľstva, čestnosti.

Keď Henrich II. vymenuje Tomáša Becketa za biskupa (dúfajúc, že konečne bude mať pokoj od cirkevných hodnostárov), dej, Tomáš aj vzťahy sa menia.

Nová funkcia prináša totiž do Becketovho života nový impulz – a dovtedy buď nepoznanú alebo tlmenú túžbu slúžiť naplno inému kráľovi; tomu nebeskému. 

Zranený zraňuje
Predstavte si, že vám vezmú hračku. Najobľúbenejšiu hračku. Alebo to vyhroťme – že vám niekto siahne na to, do čoho ste vkladali väčšinu svojej nádeje, ak nie všetku. Na niečo, čo vám prinášalo najväčšie potešenie. 

To sa stalo Henrichovi II. vo filme – prišiel o najlepšieho (a jediného) priateľa, kumpána, najvernejšieho sluhu. Žiarli; veľmi žiarli. V podstate aj na Boha.

Obrovská láska sa v ňom transformuje na obrovskú nenávisť. Oba city kráľovi splývajú a zatemňujú mu rozum. Besniaci kráľ verzus čoraz zásadovejší Becket tvoria zaujímavé dueto – charakterové, názorové, povahové.

Herec Peter O'Toole je ako kráľ autenticky rozpoltený, Richard Burton (ne)uveriteľne charizmatický. Veríte im každé gesto, každú mimiku. Každý ďalší krok. 

Iste, zobrazenie Becketovej náhlej premeny mohlo ísť viac do hĺbky a kráľove excesy nemuseli byť také vyhrotené (ani vzťahy s rodinou neboli zrejme až také dysfunkčné ako vo filmovom prevedení) – vcelku sa však dá filmu veriť. Aj tej zvláštnej kráľovej posadnutosti Becketovou osobou.

Veď ako kráľ v jednom výstupe vykrikuje – Becket bol jediný, kto ho miloval. Možno pre tento zvláštny cit tam niektorí vidia zmienené LGBT posolstvá.

Pre nás ostatných to bude skôr film o zranenom človeku, ktorý zraňuje – a keď v svojom živote konečne nájde niekoho, kto ho má rád (prečo tomu hneď dávať sexuálny podtón), príliš sa naňho upne.

Kde nie je miesto pre Boha, panujú bôžikovia. Henrich II. svojho nedokázal poraziť. Tomáš Becket áno. 

Moc, kráľova priazeň, všetky svetské privilégiá, bezpečie – nič z toho preňho nie je dôležitejšie ako Cesta, Pravda a Život. 

Každému, čo jeho je
Divák vie, ako sa to s Tomášom skončí. A predsa napäto čaká, aby zistil, prečo sa to tak skončí. Či sa to tak muselo skončiť. A ako skončí kráľ. 

Dva a pol hodiny filmu sú možno trochu veľa. Avšak ak patríte k tým, ktorí majú teraz veľa (či aspoň viac) času, vrelo vám ich odporúčame.

Možno ako inšpiráciu, možno ako varovanie.

Každému, čo jeho je.