Boh pracuje s človekom citlivo

Hneď v úvode knižky Ako potešiť spovedníka spomínate, že človek sa pri tejto službe mnoho naučí - o Bohu i o ľuďoch. Čo konkrétne ste sa naučili vy? 
Možno najdôležitejšie je poznanie, že Boh pracuje s človekom citlivo a trpezlivo.

A že sa ľudia pohybujú po svojej ceste viery niekedy síce veľmi pomaly, ale dobrým smerom a to je dôležité.

Ako mladý kňaz som si tiež mnohokrát uvedomil, aké boli moje odhady druhých ľudí nepresné, ako som ich musel po stretnutí vo sviatosti zmierenia opravovať.

A tiež som poznával, aké veľké trápenia často majú a ako ich znášajú bez toho, aby o tom okolie vedelo.

"Chcel som hlavne pomôcť niektorým ľuďom, aby objavili radosť z pokánia ako zo stretnutia so živým a odpúšťajúcim Kristom. "

To všetko pomáha, aby bol človek v svojich názoroch a hodnoteniach ľudí omnoho zdržanlivejší. 

Keď niekedy vidím kajúcnikovu hlbokú ľútosť alebo veľkú dôveru v Božiu pomoc v jeho zložitom živote, je to povzbudzujúce aj pre mňa ako spovedníka.

Niekedy som, naopak, zahanbený, keď kajúcnik vyzná úprimne nejakú chybu a úprimne ju ľutuje a ja musím uznať, že podobnú chybu robím sám a ľahko ju prechádzam bez povšimnutia.

Ale skutočné trápenie je spoveď formálna, keď kajúcnik má nejaké závažné hriechy, ale zdá sa, že si prišiel „odbiť spoveď“, ako napríklad umyť okná, pretože sú Vianoce a on vie, že sa to patrí, ale ho ani nenapadne, že sa prišiel osobne stretnúť s milosrdným a odpúšťajúcim Bohom, ktorý ho berie vážne. 

Prečo ste sa vôbec rozhodli vydať podobnú príručku? 
Ako to býva, starší človek má svoje témy, ku ktorým sa vracia a niekedy ich dá dohromady.

Na túto tému som prednášal v rámci charizmatickej konferencie v Brne. Ohlas bol dobrý, a tak prišla ponuka od Karmelitánskeho vydavateľstva knižku spísať a vydať, čo sa aj stalo. 

Keď som knihu písal, chcel som hlavne pomôcť niektorým ľuďom, aby objavili radosť z pokánia ako zo stretnutia so živým a odpúšťajúcim Kristom. Aby pre nich neboli najdôležitejšou skutočnosťou ich hriechy, ale živý, odpúšťajúci a uzdravujúci Ježiš.

Snímka: archív SSV

A aby si túto sviatosť zaradili na správne miesto v živote tým, že objavia základ svojho života s Bohom v krste a sviatosť pokánia pre nich bude „opravný prostriedok“ po porušení toho ideálneho vzťahu hriechom.

Aby vnímali, že celý život z viery je cesta, po ktorej človek môže ísť a Boh sa oňho stará okrem iného tiež sviatosťami, aby napriek slabostiam a omylom došiel k cieľu, k nebeskému Otcovi. 

V knihe citujete docenta katechetiky Stanislava Nováka, že svätá spoveď „je rande, na ktoré Boh s absolútnou istotou príde“. Horšie je to zrejme s veriacimi. Čím môže byť svätá spoveď atraktívna pre tých, ktorí sa jej boja, vyhýbajú sa jej? 
Pán docent Novák tento skvelý a názorný obraz používal pri všetkých sviatostiach, keď chcel ukázať, že sviatosť je pre človeka vždy pripravená ako veľké bohatstvo, ktoré Boh určite daruje.

Človek ho buď prijme s pochopením, alebo takpovediac „odloží do skrine“ či „nechá ležať pred domom“. Ale Boh je vždy spravodlivý a štedrý. 

Atraktívnu spoveď robiť neviem a myslím, že to ani nejde.

Ale ako bohoslovec som poznal starého skúseného a vzdelaného redemptoristu, ktorý mal zásadu, že každého kajúcnika chce vidieť, ako odchádza zo spovednice s úsmevom. To sa nedá nafilmovať, nejde to vždy, ale často áno. A ľudia si to všimnú.

"Medzi ‚vypovídat se' a ‚vyzpovídat se' je rozdiel jedného písmena, podobne ako medzi slovami voda a vodka. Ale aké sú tieto tekutiny odlišné!"

Avšak skutočná túžba po zmierení s Bohom, po prijatí odpustenia, rastie z viery a je tiež plodom sebapoznania človeka.

Ak nedôjde človek vo viere, a teda v svojom osobnom vzťahu s Bohom dosť ďaleko, nebude mu spoveď zrozumiteľná a nebude po nej túžiť. Alebo ju využije len ako príležitosť na to, aby sa vyrozprával.

S obľubou hovorím: Medzi „vypovídat se“ a „vyzpovídat se“ je rozdiel jedného písmena, podobne ako medzi slovami voda a vodka. Ale aké sú tieto tekutiny odlišné!

Podľa vašich slov spovedníka potešíte, ak „si dovolíte luxus bezvýhradnej úprimnosti. Tým, že mu dovolíte, aby s vami prežíval radosť nad uzdravujúcim stretnutím s odpúšťajúcim trojjediným Bohom". Mávate takúto radosť ako spovedník často? 
Niekedy áno, niekedy nie.

Každý človek je na svojej ceste viery inak ďaleko. Podľa toho tiež vyzerá sviatosť zmierenia.

Obrazne: Niekto zatiaľ o Kristovi len počul, iný sa s ním už stretol a ďalší ho zažil ako Lazár – bol vzkriesený, teda pozdvihnutý z beznádeje, z hriechu alebo z ťažkostí viery.

Ale každý má šancu dostať sa ďalej, teda bližšie k živému Bohu.

A my máme blížnych na tej ceste sprevádzať správnym smerom, ale s trpezlivosťou, citlivosťou a vierou – nech už sme kňazi, rodičia, učitelia alebo priatelia.