Boli bratia aj najbližší priatelia

Od detstva mali ukážkovo dobrý vzťah. Obaja túžili zasvätiť sa Bohu ako kňazi, dokonca boli v piatok 29. júna 1951 spoločne vysvätení. Aj keď boli v rôznych obdobiach života vzdialení lokálne, nikdy nie citovo. Kto by mohol Benedikta XVI. poznať lepšie ako jeho brat Georg Ratzinger (15. januára 1924 – 1. júla 2020)? Začiatkom júla tak zomrel posledný blízky príbuzný emeritného pápeža.
Mária Bilá 14.07.2020
Boli bratia aj najbližší priatelia

1. Rodina Ratzingerovcov. Manželia Maria a Joseph sa s deťmi odmala každý deň modlili, a to nielen poobede, ale aj pred každým jedlom. V rodine radi vzývali sv. Dismasa, kajúceho lotra. Dole zľava: dcéra Maria, rodičia Maria a Joseph. Hore zľava: Georg a Joseph. Snímka: profimedia.sk

„Stredný štátny úradník, slobodný, katolík, štyridsaťtriročný, bezúhonnej povesti, z vidieka, by sa v blízkej budúcnosti rád zosobášil s dobrým a poriadnym katolíckym dievčaťom, ktoré vie dobre variť, šiť a má vlastný nábytok.“

Takýto inzerát mal v júli 1920 uverejnený žandár Joseph Ratzinger, na ktorý mu odpovedala i jeho budúca manželka Maria Peintnerová. Joseph a Maria dlho neotáľali – už o štyri mesiace po tom mali svadbu.

A 16. apríla 1927 sa stali rodičmi Josepha, ktorého si svet zapamätá ako pápeža Benedikta XVI.

Opomenúť však nemožno ani jeho dvoch starších súrodencov – sestru Mariu, ktorá Josepha nasledovala na všetky jeho pôsobiská až do smrti v roku 1991, a najmä brata Georga, s ktorým boli očividne najlepší priatelia.

„Môj brat bol odjakživa nielen mojím sprievodcom, ale aj spoľahlivým vodcom. Svojou priezračnosťou a  rozhodnosťou predstavoval pre mňa orientačný bod. Zakaždým, aj v ťažkých situáciách, mi ukazoval, na ktorú cestu sa mám vydať. Môj brat mi ukázal, že sme medzičasom vykročili na posledný úsek nášho života – do staroby.

Život sa ustavične skracuje. No aj teraz mi môj brat svojou čestnosťou, skromnosťou a odvahou pomáha niesť každé bremeno.“ Takto sa o Georgovi vyjadril Benedikt XVI. Zaujímavý je však aj pohľad, ako Georg vnímal Benedikta XVI. Vďaka dielu Môj brat pápež (SSV, 2013) to môžeme zistiť. 

Ako pútavý príbeh
Nemecký novinár Michael Hesemann mal do češtiny prekladané najmä knihy o ufe; odkedy sa však stal v roku 1999 akreditovaným novinárom na tlačovom úrade Svätej stolice, očividne zmenil i publicistické preferencie. Od roku 2005 vydáva viac-menej už len tituly s náboženskou tematikou – aj knižný rozhovor s Georgom, ktorý vyšiel v roku 2011, teda približne dva roky pred rezignáciou Benedikta XVI. (28. február 2013).

Sám autor v záverečnom poďakovaní o Georgovi napísal, že „počas deviatich mesiacov od nášho prvého stretnutia po vydanie knihy som mal ustavične možnosť oceňovať jeho skromnosť, láskavosť a dobrotu srdca. Každé naše stretnutie som vnímal ako dar“.

Výsledkom ich stretnutí je pútavá publikácia, ktorá zaujme už pri zbežnom prelistovaní – text je členený bohatým fotografickým materiálom a štylisticky komponovaný ako interview, čo tiež uľahčuje čítanie.

Georg Ratzinger bol očividne dobrý rozprávač (a Michael Hesemann dobrý editor), keďže jeho odpovede majú nádych príbehov. Autor stavil na klasickú chronologickú výstavbu, vďaka ktorej text ozaj plynie ako príbeh. Dôraz je kladený najmä na respondenta, čo pri podobných typoch kníh – a rozhovoroch vôbec - možno považovať jedine za pozitívum.

Ľudské a osobné
Na Slovensku vyšlo viacero diel od Benedikta XVI. či o Benediktovi XVI., dokonca aj knižné rozhovory s ním. Kto všetky tieto knihy poctivo eviduje a zbiera, akiste má už doma len nimi naplnenú jednu či dve police.

Prečo teda siahnuť aj po titule Môj brat pápež? Možno pre samotnú osobu rozprávača. Azda nikto z ľudí nepoznal Benedikta XVI. lepšie a dôvernejšie ako Georg Ratzinger; preto je čitateľsky atraktívne, že sa v knihe delí o svoje spomienky na brata, ich detstvo, mladosť, seminárne časy či obdobia a funkcie, pre ktoré sa o Josepha Ratzingera začal zaujímať i širší svet.

Ak si knihu aspoň letmo prelistujete, zistíte, že Georg Ratzinger nemal sklony – minimálne pri vzniku tohto diela – k lakonickosti či vyhýbavosti. Poteší nielen diapazón jeho spomienok, ale aj konkrétne milé detaily v nich. Viaceré osobné čriepky, útržky. Ľudskosť.

Možno by niekto namietol, že pápež s bratom si boli príliš blízki na to, aby bol pohľad Georga Ratzingera objektívny. O to však ani nejde – práve táto subjektívnosť je benefitom. Navyše takým, ktorý mimo danej knihy nenájdeme. Encyklopédia nám o človeku nepovie to(ľko) ako ten, čo ho mal rád; čo mu bol blízky.

A je dosť možné, že práve vďaka tomuto alebo podobným dielam aj my budeme mať Benedikta XVI. radšej; bude nám bližší.