Bože môj, toto by sa páčilo aj Danke

Vo filme Štúr, ktorý nedávno prišiel do kín, ste stvárnili Jána Hollého. Hoci je to vedľajšia postava, u diváka zarezonuje. Potvrdzuje to, že pre herca nie sú malé postavy?

Bol som rád, keď som túto rolu dostal. Vo filme nebola veľmi významná, ale Ján Hollý tam vyslovil také tézy, ktoré boli nadčasové, a charakterizoval dobu, v ktorej žil. Inak, farárov som si zahral už veľakrát. Aj nedávno som bol na kastingu na postavu farára do filmu, ktorý sa má točiť podľa románu českej spisovateľky Kateřiny Tučkovej Žítkovské bohyně.

Máte aj svoju obľúbenú farársku rolu?

Začínal som s nimi v Divadle Nová scéna, odštartovala to postava v Marinkovićovej hre Glória. Potom som stvárnil kňaza v mnohých ďalších inscenáciách a filmoch vrátane filmu Noční jazdci. Neviem, prečo ma režiséri tak videli. Keď som už mal farárskych postáv trošku veľa, povedal som si, že keď ma do nej nabudúce znova obsadia, poviem nie.

Je pre herca dôležité vedieť povedať nie?

Samozrejme, pokiaľ sa na to herec necíti. Alebo ak si myslím, že nie je dobrý scenár. Hlavne v mojom veku sa už dá povedať nie, ďakujem.

Prečo treba aj malé postavy, ktoré sa na javisku či vo filme objavia len na pár minút, stvárniť s absolútnou precíznosťou?

Pretože všetko v živote istým spôsobom rezonuje. Dojem vo vás môže zanechať aj dvojminútový rozhovor s človekom, ktorého stretnete na ulici. Utkvie vo vás a istým spôsobom to s vami niečo urobí. Aj malé herecké postavy majú túto schopnosť.

Často majú v deji podstatnú úlohu, preto je dôležité, aby boli stvárnené pravdivo, autenticky. Veď veľkých postáv nie je až tak veľa, väčšinu tvoria vedľajšie.