Buď pokojný v nepokoji a nakresli si ovečku

Ako si zachovať pokoj, hodnoty a vlastnú tvár aj v extrémnych situáciách? Odpoveďou na túto otázku môžu byť aj životné príbehy vyše tridsiatky bývalých politických väzňov, ktoré zozbieral Timotej Križka. Pre mnohých je jednou z foriem psychohygieny i kreslenie, ako to demonštruje najnovšie dielo Daniely Čarnej a Lucie Kotvanovej. 
Mária Bilá 15.11.2019
Buď pokojný v nepokoji a nakresli si ovečku

Lucia Kotvanová (v tmavých šatách) a Daniela Čarná (v žltých šatách) predstavili novú publikáciu. Snímka: Ema Lančaričová

Daniela Čarná a Lucia Kotvanová získali už dva roky po sebe Bielu kocku. Toto ocenenie udeľuje Rada galérií Slovenska v snahe oceniť najlepšie galerijné projekty v rôznych kategóriách.

Tentoraz úspešné kurátorky súčasného výtvarného umenia prišli s novým projektom – s knihou Nakresli si ovečku. O kresbe, ako ju nepoznáte, v ktorej popularizujú svet kresby. Publikáciu predstavili v priestoroch Kunsthalle 14. novembra o 17. hodine. 

V ten istý deň o hodinu neskôr sa v podchode na Hodžovom námestí konalo netradičné podujatie. Priamo v priestoroch podchodu sú na mieste, kde za iných okolností visia reklamné plagáty, vystavené čiernobiele fotografie Timoteja Križku. Ich objektami sú ľudia perzekvovaní v časoch socializmu. 

Kreslenie je univerzálny jazyk
„Kedy ste naposledy kreslili?“ Touto otázkou začala svoj prejav Daniela Čarná, jedna z autoriek knihy, ktorá je čitateľom Katolíckych novín možno známa aj vďaka rozhovoru, ktorý poskytla spoločne so svojím otcom, výtvarníkom Ladislavom Čarným 

„Mnohí z nás kresbu použijú, a nemusia pritom ani myslieť na umenie. Napríklad keď si čarbeme pri telefonovaní alebo keď chceme niekomu vysvetliť cestu,“ poznamenala. Aj preto je podľa nej kreslenie „univerzálny jazyk; komunikačný prostriedok, ktorému rozumie každý z nás.“

Kniha je výsledkom túžby priniesť skúsenosť s umením aj mimogalerijnému publiku. Jej dôležitou zložkou je interaktívnosť – čitateľ do nej môže aj sám kresliť. 

Názov z knihy je alúziou na Malého princa, konkrétne na stať, keď detský hrdina prosí dospelého rozprávača, aby mu nakreslil ovečku. Ten to spraví, Malý princ však nikdy nie je s výsledkom spokojný, až kým mu pilot nenakreslí krabicu a nevyzve ho, aby si v nej predstavil presne takú ovečku, akú chce. 

„Tento princíp vystihuje, čo sme chceli knižkou povedať. Umením je zvoliť si správny kreatívny prístup, nie nakresliť vec tak, ako si ju predstavujú iní,“ vyjadrila sa Lucia Kotvanová, ktorá knižku ilustrovala. 

„Niekto si povie: Nebudem kresliť, lebo nie som akademický maliar. Nebudem spievať, lebo nie som spevák. Nebudem tancovať, lebo nie som profesionálny tanečník,“ komentoval recezent knihy - výtvarník a pedagóg Vladimír Kordoš.

Podľa neho umenie dnes už skôr pasívne pozorujeme a stávame sa tak konzumenti. „A potom príde smutná chvíľka a sme deštruktívni alebo agresívni, pretože nemáme možnosť vyjadriť svoje pocity či myšlienky.“

Aj preto by autorky chceli publikáciou podporiť nielen výtvarné vzdelávanie, ale hlavne tvorivosť. 

Knihu uviedli na svet strúhaním ceruziek a súčasťou podujatia bola aj možnosť nakresliť si na vyhradený galerijný priestor vlastnú ovečku. 

Svoj život nepremárnili
Situovať výstavu do priestorov podchodu bol zaujímavý nápad – percipientmi sa tak stávajú rozmanité typy ľudí vrátane tých, ktorým galerijný priestor nie je blízky. 

Veľké čiernobiele portréty starších ľudí sprevádzajú aj ich citáty. 

Autorom projektu Pokojní v nepokoji je Timotej Križka, ktorý „väzňov svedomia“ navštevoval od roku 2014.

„Uvedomil som si, že je tu generácia ľudí, ktorá odchádza – ľudí, o ktorých akoby nikto nemal záujem. Žijú v rôznych kútoch Slovenska, v malých dedinkách. Nepotrebujú sa prezentovať, no pritom majú veľa toho, čo by nám mohli odkázať,“ komentoval autor. 

Timoteja Križku prekvapila predovšetkým vyrovnanosť dotyčných ľudí a ich schopnosť prijímať dobré i zlé. „Čakal som, že budú na roky väzenia spomínať ako na premrhané. Veď to bol čas, keď mali byť najaktívnejšími. Prekvapili ma však tým, že o väznení rozprávali ako o veľkej skúsenosti, keď spoznali sami seba a skutočnú pravdu.“ 

Podujatie moderoval redaktor a hudobník Štefan Chrappa známy aj ako Pišta Vandal. Súčasťou bolo uvedenie rovnomennej knihy. Z približne päťdesiatich ľudí, ktorých navštívil, v nej Timotej Križka predstavil 21 príbehov.