Čaro prírody je vždy oslovujúce

„Svieža, rozkvitnutá jar, horúce leto i krajina pokrytá snehom si ma vedia podmaniť a inšpirovať,“ hovorí PETER SEDLÁK (67), dekan a farár farnosti Brezovica, ktorý sa počas obmedzujúceho pandemického obdobia začal venovať výtvarnej tvorbe.
Zuzana Artimová 23.06.2026
Čaro prírody je vždy oslovujúce

Rodný Šariš, olej na preglejke, 2022. Snímky a reprofoto: archív Petra Sedláka

Vraj máte stále poruke ceruzku a papier. Čo a kde ste si naposledy skicovali?

Počas rekonvalescencie som sa v čase určenom na vychádzky potuloval po západných dolinách a výbežkoch Slanských vrchov. Oslovili ma stavby starých drevených zvoníc v dvoch obciach. Hoci bolo ešte dosť chladno, z kufra auta som si vybral pripravené sololity a urobil som si náčrty. Po návrate domov som začal s ich farebnou realizáciou.

Aké možnosti výtvarného vyjadrenia vám ponúka obyčajná ceruzka?

Na rozdiel od prípravy a miešania farieb je ceruzka rýchlo naporúdzi, nevyžaduje náročnosť a možno ňou dobrým tieňovaním vytvoriť pomerne rýchlo požadovaný efekt. Nie som však výslovne grafik ani kresliar, ktorý necháva svoje zážitky v skicári.

Rozpracujete si potom doma všetky skice na obrazy alebo zostanú niektoré iba skicami?

Platí to prvé. Skice sú pre mňa časťou v procese prípravy na tvorbu kolorovaného obrazu.

Aké farby používate a na aké podkladové materiály ich nanášate?

Používam klasické olejové farby. Občas na „podmaz“ použijem aj syntetické, ale je to veľmi zriedkavo. Začal som tvoriť na drevených doskách, ktoré som pre ich starobu musel najprv petrifikovať. V súčasnosti maľujem na tenkú preglejku, sololit, lepenku a kartón. Hoci mám aj plátna, na tie som nenamaľoval ešte ani jeden obraz. Určite to však skúsim. 


Zátišie s kávou, olej na sololite, 2023.

Spomínate si ešte na svoj prvý obraz? Čo vás motivovalo vytvoriť ho?

Moje prvé obrazy boli školské výkresy (úsmev). Ale vtedy som sa neprejavil ako nadaný na kreslenie a maľovanie, hoci som to robil veľmi rád. Ozajstný prvý obraz bola skica mojej prvej kaplánky, ktorá vznikla v jedno príjemné letné popoludnie v roku 1984. Bol som kaplánom v Sečovciach a sostarším principálom, dekanom Andrejom sme sedeli na lavičke v tieni pod orgovánom. Neviem vysvetliť prečo, ale odrazu som si išiel dnu po obyčajný kancelársky papier, pevnú podložku a ceruzku. Sadol som si na stoličku asi tak v polovici dvora, na ktorom samostatne stála budova kaplánky. A začal som kresliť. Túto kresbu som si dal zarámovať a mám ju dodnes. 

Prečítajte si celý článok. Zaregistrujte sa a predplaťte si katolickenoviny.sk

online predplatné

S predplatným získate
neobmedzený prístup ku všetkým článkom