Chýba viac skutočnej lásky. Aj v knihách

Ak nerátame fantasy, tak sú to práve vzťahové veci. 

Osobne som si túto kategóriu po letmom prejdení anotácií zaškatuľkovala na dve podskupiny. Prvá je „on + ona“. Tú poznám aj z vlastnej mladosti. Druhá je „LGBTI“. 

Poďme nakuknúť do oboch z nich. 

Hlasné štyri percentá 
Ak som počas nedávneho pride pochodu nechápala, ako a prečo sa tam vyrojilo toľko násťročných (pričom viacerí priznávali, že sú vlastne hetero, napriek tomu považujú LGBTI agendu za správnu), tak tu sa môže schovávať jedna z odpovedí. 

Otvoríte si najpopulárnejšie magazínové weby pre mladých a už sa to na vás valí. Z času na čas, ale to stačí. Články ako Homosexuáli úprimne (a bez servítky) odpovedali na 20 nevhodných otázok heterosexuálov; „Treba to mať v hlave upratané a byť sám sebou,“ tvrdí muž v sukni, ktorý je úplne v poriadku; Týchto 20 otázok sa nepýtaj dievčat, ktoré sú na dievčatá; Nikdy som nebola v gay bare, tak som sa cez víkend nechala zatiahnuť hneď do piatich.

"(...) možno časom tiež začnem uvažovať, že veď tí LGBTI sú vlastne celkom v pohode; nikomu neškodia, zlá spoločnosť (a ešte horšia Cirkev) im zakazuje mať vzťahy."

Ale aj menej prvoplánové. Napríklad test zoznamovacích aplikácií, v ktorom autorka (tiež sa priznávajúca k bisexuálnej orientácii) radí aj appky pre gayov, bisexuálov, lesby. Nie nejako dištancovane; v podstate akoby to bolo niečo celkom normálne. A aj pri tých zoznamkách, ktoré sú univerzálne, možno nájsť komentáre typu „vďaka zapnutému Badoo v mojom malom rodnom meste už viem, ktoré baby boli celý ten čas tiež bi alebo lesby.“  

Napíšem to otvorene – ak by som bola pubertiačka, navyše pubertiačka, ktorá sa len hľadá, a pubertiačka, ktorá tieto weby číta pravidelne (v generácii dnešných násťročných nič výnimočné), možno časom tiež začnem uvažovať, že veď tí LGBTI sú vlastne celkom v pohode; nikomu neškodia, zlá spoločnosť (a ešte horšia Cirkev) im zakazuje mať vzťahy, pritom oni tiež chcú len cítiť a zažiť lásku...

Darmo, tisíckrát opakovaná lož sa stáva pravdou. 

Romeo a Romeo
A potom vojdete do kníhkupectva – a masáž pokračuje. Ešte emočnejšia, ešte dôkladnejšia. Lebo príbehy sú to, čo nás oslovuje, priťahuje, mení. 

A ktorý pubertiak by odolal či nerozumel príbehu Romea a Júlie? Ktorý by ho v nejakej podobe (minimálne tej platonickej) nezažil? Zakázané ovocie chutí najlepšie. 

"A potom vojdete do kníhkupectva – a masáž pokračuje. Ešte emočnejšia, ešte dôkladnejšia. Lebo príbehy sú to, čo nás oslovuje, priťahuje, mení."

Možno preto zachutilo aj v podobe Romeo a Romeo; Júlia a Júlia. 

André Aciman, Becky Albertalli, David Levithan – aj to sú autori, ktorých knihy dnes idú medzi (niektorými) mladými na dračku a ešte viac medzi nimi popularizujú názor, že LGBTI je vlastne niečo normálne.  

Sex a klamstvá
A ani tie Júlie a Romeovia už nie sú to, čo bývali. 

Napríklad si môžete prečítať román o Cassidy, ktorá má povesť človeka ničiaceho vzťahy. A spolužiaci sú jej za túto službu ochotní platiť. Až raz...

Potom tu máme Garretta a Hannah, ktorých „neplánovaný bozk vedie k divokému sexu“ a aktuálne si svoj vzťah riešia už v druhej knihe očividne populárnej série. Série, na ktorej je 17 +, lebo obsahuje aj explicitné erotické opisy. 

"Ani tie Júlie a Romeovia už nie sú to, čo bývali."

Giu pre zmenu opustí frajer pred stužkovou, a tak narýchlo presvedčí neznámeho chalana, aby predstieral, že jej frajer je on, a postupne sa snaží prísť na to, či sa jej „podarí zmeniť frajera na záskok na skutočný vzťah bez toho, aby jej na to všetci prišli a ona tak prišla o všetkých priateľov“.

Alebo ešte trebárs stredoškoláci Amy a Craig, ktorí sa už sedemkrát rozišli a teraz riešia, čo ďalej. 

Jasné, že by bolo naivné chcieť, aby mladí čítali niečo, čo nereflektuje ich dobu, vzťahy (vlastné či okolo nich); romány, ktoré by si zakrývali oči pred (ich) realitou. 

Ale...

Čo mi chýba
Vždy, keď počúvam silné svedectvá mladých ľudí dnešnej doby (doby internetu, instagramu, appiek, internátov, izbovíc, chodbovíc...), ktorí si v nej dokázali nájsť svoje miesto, rozmýšľam, prečo na pultoch nie sú príbehy o ľuďoch, ako oni. 

O tých, ktorí našli alternatívu vo svete stretiek, spoločenstiev, pútí, adorácií - a je to pre nich rovnako prirodzené a príťažlivé ako pre niektorých tinder alebo dúhový pride. 

Rozmýšľam, že  „choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu“ (Mk 16, 15) môže znamenať ísť aj do sveta literatúry. 

Jasné, že náboženskú máme. A celkom dosť. Dokonca aj niečo ako kresťanské romány. 

Chýbajú (mi) však romány z dnešného časopriestoru, ktoré by na mladých nepôsobili ako prvoplánová kresťanská agitka alebo ako sci-fi. 

"Prečo na pultoch nie sú príbehy o  tých, ktorí našli alternatívu vo svete stretiek, spoločenstiev, pútí, adorácií - a je to pre nich rovnako prirodzené a príťažlivé ako pre niektorých tinder alebo dúhový pride? "

Jednoducho niečo, kde pokojne budú aj tie izbovice a chodbovice; aj tie čudné vzťahy, ktoré už akoby bez klamstiev a zmätkov či provizórií ani byť nemohli. 

Ale potom aj nádej. Že to nie je všetko, čo mladosť ponúka. Že je niečo krajšie, lepšie. Niečo, čo naozaj možno nazvať láska. Niečo, čo budete chcieť prežiť. A o čom po prečítaní budete veriť, že to existuje. 

Niečo, vďaka čomu by predmanželská čistota, nepraktizovaná homosexualita, modlitbový život a pravda neboli strašiaky či stredoveké prežitky, ale niečo úplne prirodzené, oslovujúce, krásne. 

Dočkáme sa takej knihy? 

Dočkajú sa jej tí, ktorým by možno zmenila život?