Dar pre pápeža odovzdal s malou dušičkou

Jozef Šabo sa k povolaniu umeleckého drotára dostal ako samouk. „Niektorí kolegovia majú v rodine niekoho, kto ich k remeslu priviedol. Hoci to nebol môj prípad, s drôtom som začal pracovať už v detskom veku. Veľmi dlho som však bol samorast.“

PANÁČIKY AJ DRAK

Každé dieťa je svojím spôsobom tvorivé a ani Jozef nebol iný. „Rád som kreslil a ako dieťa som si z lepiacich pások robil hrady. No keď som doma našiel veľké klbko farebných drôtov, bolo rozhodnuté.“

Ako šesťročný si už z drôtikov vyrábal hračky. „Keď som videl v rozprávke draka, urobil som si ho z drôtu. Moje úplné prvotiny boli zohnuté drôtiky, ale ja som v nich videl panáčiky a rozprávkové bytosti.“

Väčšina jeho vtedajších výtvorov už neexistuje. „Rodičom vtedy vôbec nenapadlo, že by som v tom mohol seriózne pokračovať. Hoci ma v drotárskej záľube nepodporovali, nikdy mi ju ani nezakazovali. Aj tak takmer všetky moje rané dielka skončili v odpadkovom koši. Ale napríklad autíčko, ktoré som venoval svojej sestre, sa zachovalo dodnes, lebo to bol darček.“

Jozef Šabo sa rád venuje figurálnej tvorbe v podobe sošiek i sôch v životnej veľkosti; na snímke je dielo Bratia Brodekovci, 2016. Snímka: archív Jozefa Šaba

DRÔTENÁ MISKA