Ennio Morricone naplnil svoju misiu

Veril, že vytvoriť dobrú kompozíciu mu pomáha Boh. Ocenenie mu udelil dokonca aj pápež František. Nezameniteľný Ennio Morricone (10. november 1928 - 6. júl 2020), rodený Riman, zložil filmovú hudbu pre vyše 500 snímok. Je dosť možné, že mnohé jeho skladby poznáte, aj keď ste filmy, v ktorých sa objavili, nevideli.
Mária Bilá 14.07.2020
Ennio Morricone naplnil svoju misiu

Ennio Morricone bol ocenený mnohými svetskými cenami, získal však napríklad aj Zlatú medailu pápeža Františka. Snímka: profimedia.sk

Ennio Morricone sa nebál priznať k svojej viere, hoci viac ju žil, ako o nej rozprával. Vyše 60 rokov bol šťastne ženatý – manželka Maria Travia ho podporovala v jeho práci a vraj sa nikdy nehádali. Spoločne vychovali štyri deti (troch synov a dcéru), pričom syn Andrea sa tiež dal na skladateľskú dráhu.

Spravodajská katolícka agentúra Zenit priniesla v septembri 2010 príspevok Edwarda Pentina z jeho návštevy známeho skladateľa a rozhovoru s ním. Ennio Morricone v interview prezradil napríklad to, že ak film nie je o náboženstve, nemyslí pri tvorbe na Boha a na Cirkev. Zároveň však dodal, že má v sebe spiritualitu, ktorú pri tvorbe vždy zachováva. Veril, že Boh mu pomáha „napísať dobrú kompozíciu, ale to je iný príbeh“.

Mal sklony k rozmanitosti
Najviac ho zrejme preslávila tvorba hudby k westernom. Napríklad za snímku k filmu Osem hrozných (The Hateful Eight, 2015) získal Oscara, Zlatý glóbus aj cenu BAFTA. Charakteristickou „westernovkou“, ktorej hudobný motív si možno zvyknú viacerí popiskovať aj bez toho, aby k nemu vedeli priradiť meno autora, je aj Za hrsť dolárov (A Fistful of Dollars, 1964).

Ako však sám tvrdil, z vyše 500 filmov, ku ktorým zložil skladby, tvorili westernové možno osem percent - a vraj stovky podobných ponúk odmietol. Odôvodňoval to tým, že má sklony k rozmanitosti.

Možno nie najoceňovanejšia, zato nesporne notoricky známa je jeho hudobná kompozícia k filmu režiséra Sergia Leoneho Vtedy na západe (Once Upon a Time in the West, 1968). Citlivú ústrednú melódiu našinci poznajú možno aj vďaka hitu Věry Špinarovej Jednoho dne se vrátíš.

Mnoho náboženských filmov
Menej známou, no neprehliadnuteľnou kapitolou v rámci jeho tvorby sú aj vyslovene náboženské filmy. Spoločne s Japoncom Toširóm Majuzumim zložil napríklad hudbu k filmu Biblia (1966); už sám sa neskôr podpísal pod hudbu k snímke Mojžiš zákonodarca (Mosè, la legge del deserto, 1974).

Ennio Morricone je tiež (spolu)autorom hudby k celovečerným snímkam, ktoré spracúvali príbehy najznámejších starozákonných postáv. Menovite: Abrahám (1993), Genezis (1994), Jakub (1994), Jozef (1995), Samson a Dalila (1996), Šalamún (1997), Ester (1999).

Komponoval aj hudbu pre viaceré životopisné snímky o svätcoch, napríklad pre film Medzi nebom a zemou - Páter Pio (Padre Pio - Tra cielo e terra, 2000). Tiež skomponoval hudbu k dvojdielnej sérii o pápežovi Jánovi Pavlovi II. Karol (Karol, un uomo diventato papa, 2005) či k životopisnému filmu Ján XXIII. - Láskavý pápež (Il papa buono, 2003).

Spoločne so synom zložili hudbu k filmu Štvrtý kráľ (Il quarto re, 1997), ktorý netradičným spôsobom uvažuje o betlehemských udalostiach.

Plakal pri pápežovi
Iste, všetky vymenované filmy sú také, ktoré iný ako katolícky divák zrejme cielene vyhľadávať nebude – možno aj preto v skladateľovom repertoári nemajú zvučné renomé.

Celkom iný osud však mal film Misia (The Mission, 1986), ktorý sa zaradil na vatikánsky filmový zoznam (v kategórii náboženstvo), zároveň ho však zbožňuje i sekulárny svet. Na svojom konte má tento film aj zopár ocenení, napríklad Oscara pre Chrisa Mengesa, Zlatý glóbus pre scenáristu Roberta Bolta či cenu BAFTA pre najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe Raya McAnallyho, za najlepší strih – a tiež za hudbu.

Ennio Morricone pre túto filmovú drámu skomponoval hudbu, ktorá je nielen krásnym „podmazom“, ale aj geniálnou metaforou. Má totiž tri zložky: husle a hoboj symbolizujú 18. storočie, v ktorom sa dej filmu odohráva (i keď európski hlavní hrdinovia odchádzajú na misiu do úplne inej kultúry); zastúpenie majú aj formy hudby odkazujúce na Tridentský koncil; a napokon je dôležitou hudobnou zložkou hudba pôvodných Indiánov. Všetky tri sa napokon aj harmonicky spoja.

Film Misia rozpráva príbeh o jezuitoch – s touto rehoľou prišiel Ennio Morricone do kontaktu napríklad vtedy, keď zložil omšu pri príležitosti dvojstého obnovenia Spoločnosti Ježišovej (2014).

Hudobné dielo venoval pápežovi Františkovi – prvému pápežovi jezuitovi. Mimochodom, Ennio Morricone sa spolu so svojou manželkou aj osobne stretli s pápežom Františkom. Vraj to bola jedna z dvoch udalostí, keď skladateľ v podobnej situácii plakal – prvý raz to bola premiéra už spomínaného filmu Misia.

Univerzálny jazyk mieru
Ennio Morricone bol sympatizantom Benedikta XVI., o ktorom sa vyjadril ako o „hĺbavom pápežovi“ a „človekovi veľkej kultúry a sily“. Skladateľ dúfal, že pápež spraví reformu liturgie, keďže Cirkev podľa neho urobila chybu, keď dala priestor gitarám a populárnej hudbe. Vraj sa mu to vôbec nepáčilo. Ennio Morricone bol v rámci liturgií fanúšikom gregoriánskeho chorálu a považoval ho za dôležitú tradíciu Cirkvi.

Minulý rok si 15. apríla prevzal z rúk predsedu Pápežskej rady pre kultúru, kardinála Gianfranca Ravasiho zlatú medailu pápeža Františka za „mimoriadne umelecké dielo v oblasti hudby, univerzálneho jazyka mieru, solidarity a spirituality“.