Evanjelium podľa Jonáša Záborského

Keď starú faru búrali, vietor a deti celé týždne rozťahovali staré knižky a papiere, ktoré murári z povaly pozhadzovali,“ spomenuli si dedinčania zo Župčian, keď spisovateľ Jozef Gregor Tajovský, toho času riaditeľ banky v neďalekom Prešove, márne hľadal vzácne rukopisy a knihy miestneho farára Jonáša Záborského niečo vyše tri desaťročia po jeho smrti.

Ako ďalej píše v spomienkovej črte Za rukopismi Záborského, iróniou bolo, že tohto veľkého bojovníka za práva slovenského národa pochovali „pod tým nachýleným maďarským kameňom“.

V dedine, kde ako kňaz pôsobil viac než dvadsať rokov, si naňho už skoro nikto nepamätal a – áno – aj ten nápis na spustnutom hrobe vedľa kostola mal maďarský.

VZDELANEC A KONVERTITA

Pritom Jonáš Záborský, zeman, ktorý sa narodil v obci Záborie pri Martine pred dvestodesiatimi rokmi, si takýto koniec naozaj nezaslúžil, veď prinajmenšom patril k najväčším slovenským vzdelancom 19. storočia. Po štúdiách na gymnáziách v Necpaloch a v Gemeri navštevoval evanjelické lýceum v Kežmarku.

Teologické vzdelanie získal na slávnom prešovskom evanjelickom kolégiu v roku 1834. Stal sa kaplánom najprv v Pozdišovciach, nejaký čas pobudol na univerzite v Halle, kde sa zoznámil s Ľudovítom Štúrom, potom bol krátko kaplánom u Michala Miloslava Hodžu v Liptovskom Svätom Mikuláši, až sa napokon stal farárom v Rankovciach v Šariši.

Tu v jeho živote došlo k zásadnému zlomu, keď mu vyhorela fara aj s kostolom, čím sa dostal do ešte väčšej chudoby ako predtým. Pod vplyvom svojej ťažkej sociálnej situácie, sporov s cirkevnou vrchnosťou a katolíckeho farára zo susednej obce Andreja Kalása konvertoval na katolicizmus a v roku 1843 bol vysvätený za kňaza.

Jonáš Záborský (3. 2. 1812 – 23. 1. 1876) Snímka: wikimedia commons/ voľné dielo Odmietol byť národným výtečníkom, preto sa stal národným hriešnikom a majstrom spoločenskej satiry. Jonášovi Záborskému ako autorovi boli irónia, útočnosť, ale aj paródia vlastné ako nikomu.

Jeho prvým pôsobiskom sa stali Košice, kde bol sedem rokov nemeckým kaplánom. Medzičasom sa dostal do sporu so Štúrom vo veci spisovnej slovenčiny. Záborský navyše prešiel od klasicizmu rovno k realizmu, aj štúrovský romantizmus a politický program odmietal ako nerealistický.

NÁRODNÝ HRIEŠNIK

V roku 1848 ho uväznili za prechovávanie Žiadostí slovenského národa. V Košiciach sa stal aj profesorom gréčtiny na právnickej fakulte, neskôr bol štyri roky redaktorom vládnych Slovenských novín vo Viedni.

Po konfliktoch s cenzúrou počas bachovského absolutizmu sa v roku 1853 utiahol na chudobnú faru do Župčian. Tam zomrel úplne zabudnutý, pochovaný bol bez akejkoľvek pocty, verejnosť sa o jeho smrti dozvedela až po dvanástich dňoch.

V živote kráčal vždy svojou vlastnou cestou – ako sám naznačil v roku 1869 v Násmešných rozhovoroch: odmietol byť národným výtečníkom, preto sa stal národným hriešnikom.

VŠESTRANNÝ INTELEKTUÁL

Literárne a vedecké dielo Záborského predstavuje tisícky strán, z ktorých rozhodujúca časť nebola počas jeho života nikdy publikovaná. Bol básnik, dramatik, prozaik, publicista, filozof, teológ a v neposlednom rade historik.

Sedemnásť rokov pracoval na impozantných, pútavo napísaných a najmä politicky nekorektných Dejinách kráľovstva uhorského od počiatku do časov Žigmundových.

Rukopis mal 1 621 strán s 2 434 poznámkami. Toto fascinujúce čítanie o najstarších slovenských dejinách v Uhorsku sa dočkalo knižného vydania až v roku 2012!

ORIGINÁLNY LITERÁT

Stále živé a aktuálne sú jeho Bájky slovenské, ktoré vydal v troch zväzkoch. Pri poézii netreba zabudnúť na náboženský epos Vstúpenie Krista do raja. Azda najznámejšou Záborského prózou sa stali Dva dni v Chujave, ostrá satira súdobej slovenskej spoločnosti.

Záborskému ako autorovi boli irónia, útočnosť, ale aj paródia vlastné ako nikomu. V slovenskej literatúre predstavuje majstra spoločenskej satiry (Frndolína, Chruňo a Mandragora, Faustiáda).

Napísal aj viac než tridsať drám (spravidla smutnohier), z ktorých sa len veľmi málo dočkalo aj divadelnej inscenácie (výnimkou je Najdúch).

DRAMATICKÁ POSTAVA

Po významnej, kontroverznej i dramatickej postave našich dejín, po autorovi, historikovi a kňazovi nesie od 8. mája 1954 meno aj jedna z najstarších profesionálnych divadelných scén na Slovensku – Divadlo Jonáša Záborského v Prešove. Záborského odkaz v divadle oživil významný slovenský dramatik Karol Horák.

Záborského životný osud najprv rozpovedal v apokryfnom evanjeliu či modernom divadelnom mystériu Evanjelium podľa Jonáša (Záborského) (1987) a potom sa ako televízny scenárista podieľal na vzniku dvojdielneho filmu Národný hriešnik (1994).