Gaudího fantázia akoby nemala hranice

Vstredu 10. júna uplynulo sto rokov od chvíle, keď zaklopal na nebeskú bránu jeden z  najvýznamnejších architektov 20. storočia Antonio Gaudí.

Na poslednej pozemskej ceste ho 12. júna 1926 odprevádzalo viac ako 30-tisíc ľudí. Vtedajší pápež Pius XI. súhlasil s tým, aby jeho telesné ostatky spočinuli v rozostavanom barcelonskom Chráme Svätej rodiny.

V mladosti si Antonio Gaudí potrpel na módne oblečenie a dával si farbiť fúzy a bradu.

Tomuto pozemskému svätostánku, do ktorého sa Gaudí pustil v roku 1883, vtlačil nezameniteľnú pečať. Ale nielen on, ale aj milióny ľudí z celého sveta, lebo chrám sa od začiatku buduje výhradne z milodarov. Aj preto dostal prívlastok svätostánok chudobných, kostol pokánia či chrám zmierenia. Rozbehnutú výstavbu však na dlhé obdobie prerušili vojnové konflikty 20. storočia.

Hoci podľa pôvodného plánu mala byť bazilika kompletne dokončená v tomto roku, pri príležitosti stého výročia Gaudího smrti, nedávna pandémia spôsobila, že sa finálny dátum posunul na rok 2033, prípadne až 2034. Mnohí dúfajú, že sa podarí prvá možnosť, veď aj Gaudí chcel stavbou Baziliky Sagrada Familia predovšetkým vzdať chválu Kristovej vykupiteľskej obete. Jej dvojtisíce výročie by bolo krásnym dátumom aj pre barcelonskú dominantu.