Gorazdov Močenok rezonoval aj tento rok

Už prvý súbor Prvosienka zo Zákamenného pod vedením režisérky Zuzany Demkovej v inscenácii Sedmokráska svojím krehkým príbehom o nedávno blahorečenej Anne Kolesárovej poukázal na krásu nevinnosti a čistoty dospievajúcich dievčat, ktoré sú ako vzácne perly. 

Na podobnú tému krehkosti detskej duše a vplyvu rodičov a okolia na jej formovanie poukázali inscenátori z Novote z detského divadelného súboru Lienky pod režijným vedením Milady Zavoďančíkovej. V Močenku sa predstavili javiskovým rozprávaním o dobách minulých (Ako to bolo, keď...), v ktorých otcovia a muži odchádzali za prácou, doma ostávali len ženy a spolu s deťmi sa museli deliť o každodenné povinnosti.

Nedal sa prehliadnuť jeho súčasný presah, keď dnes nielen otcovia, ale i mamy kvôli práci opúšťajú rodiny na rôzne turnusy a rodinný život je čoraz komplikovanejší.

Krása štylizovanej hry, miešanie poetického a baladického, spevu a pohybu s premenou rekvizít vytvárali atmosféru, ktorú sa napokon porota rozhodla oceniť hlavnou cenou. 

Tému krásy počiatku stvoreného sveta a jeho dnešnej doráňanej podoby doniesol na močenské javisko súbor pri ZUŠ v Malackách so svojou inscenáciou ECO, kde účinkujúce spolu s režisérom Petrom Pavlíkom veľmi nápadito pomocou mikroténových fólií, tašiek, bateriek a iných plastových odpadkov vytvárali pred očami divákov celý vesmír, ľudí, oceány a dokumentárno-poetickým spôsobom zatriasli divákmi v otázkach ochrany našej planéty a ekológie. 

Detský divadelný súbor Lienky pri ZŠ a MŠ Novoť, ktorý získal hlavnú cenu za inscenáciu Ako to bolo, keď... Snímka: Michal Lašut

Citlivú otázku hriechu, výčitiek svedomia, či nesvedomia iných, ale aj otvorenie problému, či máme právo súdiť iných, keď sami sme krehkí, priniesol súbor ATAK 9 z Dovalova so svojou inscenáciou Hriech v réžii Libuše Števčekovej.

Melodramaticky, s vyhrotenými konfliktmi, ale i humorne štyria členovia súboru na javisku rozohrali osobné príbehy postáv z Tajovského jednoaktovky. 

Bukovčanova hra Kým kohút nezaspieva, s ktorou sa na festivale predstavil divadelný súbor HUGO z Pruského pod režijným vedením Andreja Škvaru, sa zaoberá odkrývaním ľudských charakterov, vlastností, vnútorných pochodov a demaskovania pravej tváre v momente krajne extrémnej situácie nedobrovoľne uzavretej skupiny ľudí v tesnom priestore pivnice. 

Nesúťažné, pôsobivé
Zaujímavé témy priniesli na tohtoročný Gorazdov Močenok aj nesúťažné inscenácie.

Čerství absolventi Katedry bábkarskej tvorby VŠMU v inscenácii Kačka, Smrť a tulipán pod vedením skúseného režiséra Petra Palíka nádherne citlivým spôsobom prostredníctvom bábok a bábkarských postupov priblížili divákom (najmä tým detským) otázky bytia, existencie, ale i smrti a večnosti.

Očarujúco vtipným spôsobom komunikovali tak vážne témy, že ich napokon diváci vyprevádzali búrlivým „standingovation“. 

Teatro Colorato z Bratislavy ponúklo v tomto roku festivalovým divákom javiskové zamyslenie o videní a nevidení, o prekonávaní predsudkov a húževnatosti hendikepovaných, ktorí môžu zdravých svojou chuťou žiť často i zahanbiť. Inscenácia Louis Braille rozpráva príbeh vynálezcu písma pre nevidiacich. 

Boli aj tvorivé dielne
Počas tohto dvadsiateho siedmeho ročníka prebiehali aj tvorivé dielne.

Divadlo dospelých, dve detské dielne, bábková dielňa, pohybové, tanečné sa mohli s výsledkami svojej práce prezentovať v sobotu podvečer.

Najviac zaujala dielňa dospelých pod vedením režiséra Michala Babjaka a Martina Papča, ktorý si spolu s dospelými vybrali námet frašky Mauricea Maetrelincka Zázrak svatého Antona a za pár dní tak vytvorili pôsobivé predstavenie. 

Súbor Prvosienka zo Zákamenného predstavil v inscenácii Sedmokráska krehký príbeh nedávno blahorečenej Anny Kolesárovej. Snímka: Michal Lašut 

Po slávnostnej pontifikálnej nedeľnej svätej omši ku cti Sv. Gorazda v jeho rodisku v Gorazdove blízko Močenka, ktorú pravidelne slúži František Rábek, sa na záver festivalu predstavilo hosťujúce Divadlo Commedia z Popradu s hrou na motívy Kukučínovej poviedky Neprebudený v réžii Vlada Benka.

Súčasťou festivalu bola i nádherná výstava bábok zo zbierky Ivana Gontka.

V tomto festivalovom ročníku sa ukázalo, že viac ako kvantita je dôležitejšia kvalita. A tak mohli odísť obohatení a inšpirovaní nielen herci, divadelné súbory, tvorcovia, účastníci, ale aj samotní porotcovia, lektori a divadelní odborníci, pretože vzájomná interakcia bola veľmi silná, obojstranná, vzájomná. 

Autor je režisér, vysokoškolský pedagóg a člen poroty Gorazdovho Močenka