Hana je príbehom troch žien a jedného storočia

Mahenovo divadlo v Brne uvádza tento rok adaptáciu románu Hana, ktorý pochádza z pera mimoriadne úspešnej českej autorky Aleny Mornštajnovej.

Román získal niekoľko ocenení a bol vyhlásený za Českú knihu 2018.

V súčasnosti sa prekladá do desiatich cudzích jazykov a na jeho motívy vznikla rozhlasová adaptácia i audiokniha, pripravuje sa film i televízna miniséria. 

Vycizelované 
Ústrednou témou je morová epidémia v roku 1954, od ktorej sa odvíjajú nite ďalších príbehov siahajúcich do histórie i budúcnosti.

Podľa slov režiséra Martina Glasera príbeh Hany a jej rodiny „obsiahne behom troch stoviek románových strán alebo troch hodín divadelnej inscenácie skoro tridsať rokov našej histórie“.  

Divadelná inscenácia je podobne ako román rozdelená na dve časti a zachováva si rovnakú čistotu a usporiadanosť ako vycizelovaný literárny text.

Aktérkou prvej, dlhšej časti je Mira, ktorá prostredníctvom monológu, ale i hraných či naznačených scén líči príbeh svojho života.

V druhej, smutnejšej, ešte pohnutejšej časti sa predstavuje hlavná hrdinka Hana, ktorá postupne dokladá chýbajúce kamienky do mozaiky rodinného príbehu.

V celoživotnej beznádeji nachádza napokon svetielko nádeje i čriepky zmyslu života. 

Osudové rozhodnutia
Hoci sa do dramaturgie predstavenia podarilo zakomponovať aj niekoľko úsmevných prvkov, Hana je v konečnom dôsledku veľmi bolestný príbeh a zarmucuje o to viac, že sa naozaj niečo podobné mohlo stať.

Pripomínať si dejinné udalosti bolo nakoniec aj cieľom tvorcov, pretože človek veľmi ľahko zabúda na históriu svojej rodiny, rodiska i vlasti.

V Hane sa autorke vynikajúcim spôsobom podarilo skĺbiť vrstvu osobných i národných dejín.

„Hrdinky predsa ani nechceli nič viac, ako žiť svoj prostý život. Ničím nevybočovali z radu. Iba sa v kľúčových momentoch svojho života, o ktorých však ani náhodou netušili, že sú to osudové križovatky, nerozhodli správne,“ myslí si režisér Martin Glaser a dodáva:

„Ony sa ani ,správne‘ rozhodnúť nemohli, pretože netušili, že rozhodnutia dobré pre jednu konkrétnu chvíľu budú mať v budúcnosti ďalekosiahle dôsledky.“

Príkladom je nielen Hana, ktorá od mladosti žije v strachu, že svojimi rozhodnutiami zapríčiní nešťastie druhých, ale aj jej matka Elsa, ktorá sa v období silnejúceho nacizmu rozhodne neodísť s dcérami do exilu. 

V divadelnej adaptácii mohol byť azda trochu explicitnejšie zakomponovaný obraz žĺtkových venčekov, ktoré sú v pôvodnom príbehu zdrojom morovej nákazy a stali sa leitmotívom knihy, ale tento nedostatok je vykompenzovaný mnohými inými pôsobivými scénami. 

Hoci je Hana náročným predstavením, vidieť by ju mal každý, kto nechce zatvárať oči pred surovosťou historických udalostí a uvedomiť si, aké je dôležité poznať vlastné dejiny. 
 

Alena Mornštajnová: Hana. Národné divadlo Brno – Mahenovo divadlo, 2019. Adaptácia a réžia: Martin Glaser. Hrajú: Eva Novotná, Elena Trčková, Tereza Groszmannová a ďalší.