Hlahol kolosálnych zvonov počuť aj na Slovensku

Viackrát v priebehu dňa vnímame zvony, ako oznamujú úseky dňa, zvolávajú na bohoslužby a modlitby, umocňujú slávnosti a sviatky, sprevádzajú snúbencov na sobáš či odprevádzajú mŕtvych na poslednej ceste. V priebehu stáročí sa stali súčasťou bežného života. Svoju úlohu - najmä v minulosti - zohrávali aj pri ohlasovaní pohrôm a nehôd. Ich podmanivý hlahol je pre niekoho príjemný, iných vyrušuje.
Ľubomír Kaľavský 11.01.2020
Hlahol kolosálnych zvonov počuť aj na Slovensku

Nový zvon Urban nainštalovaný v Urbanovej veži v Košiciach. Snímka: Ľubomír Kaľavský

Zmienky o najstarších zvonoch pochádzajú z oblasti Mezopotámie (3. tisícročie pred Kristom) a následne aj z iných starovekých kultúr (Čína, Egypt, Grécko). V súvislosti s kresťanstvom ich zaznamenávame najskôr od 5. storočia, a to najprv v kláštornom prostredí a od 10. storočia v mestskom a chrámovom prostredí.

Rozkvet výroby zvonov nastal v 14. až 16. storočí. Vtedy zvony nadobudli aj svoj charakteristický tvar, ako ich vo väčšine prípadov poznáme aj dnes.   

Zvony majú svoje mená
Zvyk dávať zvonom mená je veľmi starý. Prvýkrát to údajne urobil pápež Ján XIII. (pontifikát v rokoch 965 - 972) pri obrade ich požehnania.

Ľuďom to bolo sympatické, preto sa tento zvyk ujal a pretrváva doteraz.

Za štandardnú výbavu zvonice sa považuje, ak sú v nej umiestnené tri zvony rôznej veľkosti.

Z tohto pohľadu vzišli aj niektoré ich mená písané s veľkými začiatočnými písmenami (Malý, Stredný, Veľký). Malým zvonom s prenikavým zvukom sa spravidla oznamovalo úmrtie, preto ho nazývali aj Umieračik.

Ďalšiu skupinu tvoria zvony s menami svätých, napríklad: Urban, Anton, Peter, Ondrej, Ján, Jozef, Jakub, Mikuláš, Martin, Cyril a Metod atď.

Najčastejšie dostávali mená podľa chrámových patrónov, spolupatrónov alebo patrónov donátorov.

V niektorých regiónoch si ľudia vypestovali k zvonom zvláštny vzťah a ich oficiálne patrónske mená familiárne upravili, napríklad na: Ďuro, Paľo, Jano, Mišo (Stará Halič), alebo použili miestne nárečové výrazy ako Bľankáč (Matejovce pri Poprade), Pacerník (Jamník), Cingálka (Spiš, Šariš).

Do tejto skupiny patria aj mená odvodené od Svätej rodiny, Pána Ježiša či Panny Márie – ide o názvy ako Svätá rodina, Kráľovná pokoja, Božské Srdce a podobne.

Nasledujú špecifické a inojazyčné mená zvonov: Mater Dolorosa, Mária Terézia, Wederin, Concordia, Medián, Národný zvon, Banícky zvon.

Kategorizácia zvonov
Zvony majú rôzne veľkosti – od maličkých až po skutočne obrovské diela. Rozhodujúcim hľadiskom je hmotnosť a veľkosť - priemer úderového venca. Zvyčajne sa delia na malé, stredné a veľké. Výnimočnú skupinu tvoria kolosálne zvony. 

Pre potreby našej kategorizácie sme zvolili nasledovné kritériá: Do skupiny malých patria zvony s priemerom 25 - 50 centimetrov s hmotnosťou do 100 kilogramov (menšie zvony sa nazývajú zvonce).

Stredné zvony majú priemer 50 - 100 centimetrov a hmotnosť od 100 do 1 000 kilogramov.

Zvony s priemerom 100 - 200 centimetrov a s hmotnosťou 1 000 – 5 000 kilogramov sú veľké.

Kolosálne zvony majú priemer nad 200 centimetrov a hmotnosť nad 5 000 kilogramov.

Keďže medzi hmotnosťou a veľkosťou zvona neexistuje priama úmera, pre príslušnú vyššiu kategorizáciu je rozhodujúce, ak je prekročené jedno zo spomínaných kritérií - hmotnostné alebo veľkostné.

Najväčšie zvony sveta
Za najväčší zvon sveta sa považuje ruský Cár, ktorý má 660 centimetrov a váži 216 ton; umiestnený je v moskovskom Kremli. Ide o unikátny výstavný kus, ktorý pri odlievaní praskol, a teda nikdy ani nezvonil. 

Niektoré ďalšie európske funkčné kolosálne zvony sú: Svätý Peter (324 centimetrov/24 ton) v Kolíne nad Rýnom, Pummerin (314 centimetrov/21,11 tony) vo Viedni; Savoyard (303 centimetrov/18,8 tony) v Paríži; Big Ben (270 centimetrov/13,8 tony) v Londýne; Zikmund (256 centimetrov/13,5 tony) v Prahe; Zygmund (250 centimetrov/11 ton) v Krakove.

Veľkoleposť aj na Slovensku
Aj v pestrej a bohatej kampanologickej histórii na území Slovenska nájdeme zopár exemplárov, ktoré patria do najvyššej kategórie. Dva z nich spĺňajú obe kritériá kolosálnosti.

Prvým a podľa priemeru najväčším je zvon Urban (206 centimetrov/5 320 kilogramov), ktorý je umiestnený v najvyššej kostolnej veži na Slovensku - v Spišskej Novej Vsi.

Druhý najťažší je Generál (201 centimetrov/6 ton) vo veži mestského hradu v Banskej Bystrici.

Tretie miesto patrí povestnému zvonu Urban v Košiciach. Do kategórie kolosálnosti ho dostala hmotnosť prekračujúca 5 ton, keďže jeho priemer je „iba“ 192 centimetrov.

Sú to vlastne dva zvony. Originál bol v minulosti pri požiari Urbanovej veže zničený a dnes je ako zrekonštruovaný kus vystavený na námestí pri veži. Nový zvon je vernou funkčnou kópiou nainštalovanou na pôvodnom mieste.