Ikonostas odzrkadľuje Boží zámer pre zbožštenie človeka

Pri návštevách niektorých chrámov (u nás najmä na východnom Slovensku) sa stretávame so zvláštnym zariadením, ktoré na prvý pohľad upúta pozornosť predovšetkým svojím výrazným obrazovým a dekoratívnym výrazom. Je to ikonostas. Či už pri jeho obhliadke, ale aj na propagačných materiáloch sa väčšinou sústreďuje pozornosť na jeho umelecké stvárnenie a pamiatkovú hodnotu.
Ľubomír Kaľavský 24.07.2021
Ikonostas odzrkadľuje Boží zámer pre zbožštenie človeka

Klasický panelový šesťradový ikonostas v gréckokatolíckej Katedrále Povýšenia Svätého kríža v Bratislave. Snímka: Ľubomír Kaľavský

Jeho hlavná úloha a hodnota však spočívajú v materiálnom stvárnení a symbolickom vyjadrení tajomstva spásy a Eucharistie, kde mimoriadne tvorivým spôsobom vystihuje kľúčovú podstatu nadprirodzeného spojenia človeka s Bohom.

Ikonostasom nazývame organické liturgické zariadenie byzantských (na Slovensku gréckokatolíckych a pravoslávnych) chrámov, ktoré plní viacero úloh a funkcií.

Hmotne oddeľuje priestor svätyne od lode, názorne podporuje organizované a systematické podávanie kresťanského učenia v procese výchovy k viere (katechéza), ustavične sprítomňuje Božie pôsobenie v dejinách sveta, dáva priestor na umeleckú realizáciu, prispieva k rozvoju estetického cítenia a myslenia.

K svojej architektonickej jedinečnosti a symbolickej plnosti dospel ikonostas po niekoľkých storočiach vývoja. V prvopočiatkoch kresťanstva to bola iba jednoduchá nízka drevená ohrada zabraňujúca voľný prechod z lode do svätyne. Tá bola neskôr nahradená vyššou kovovou so zavesenými obrazmi.

Začiatkom 6. storočia boli k ohrade pridané stĺpy (neskôr aj horizontálna spojka), čo umožnilo inštaláciu ďalších obrazov. Do svojej plnosti a krásy sa ikonostas ďalej rozvíjal po 7. všeobecnom koncile (2. nicejskom v roku 787), ktorý rokoval o obrazoborectve a stanovil základy náuky o úcte k svätým ikonám.

Štruktúra ikonostasu

Kompletný štandardný ikonostas predstavuje stenu siahajúcu od jednej bočnej steny chrámu k druhej a od podlahy až k stropu. Horizontálne sa delí na šesť, vertikálne na sedem úrovní.

Na najspodnejšom horizontálnom rade (nazývanom aj základný) sú umiestnené obrazy s výjavmi zo Starého zákona (spravidla štyri, prerušované trojicou dverí). Ide o tradičné výjavy súvisiace s predobrazmi Kristovho umučenia a spásy (obetovanie Izáka, Mojžiš s medeným hadom, Jonáš v bruchu veľryby, prechod cez Červené more) a Eucharistie (manna na púšti, Melchizedechova obeta).

Zriedka sa vyskytujú aj netradičné námety, ako napríklad sťatie Holofernesa alebo zabitie Sisaru (porov. Jdt 13, 1 – 20 a Sdc 4, 17 – 23; napríklad Mikulášová, v súčasnosti skanzen v Bardejove).

Niekedy sú obrazové polia základného radu nahradené gréckymi krížmi. V druhom – hlavnom – rade sú postupne zľava doprava v medzidverových priestoroch umiestnené ikony: sv. Ján Krstiteľ, respektíve sv. Mikuláš, Bohorodička s Ježišom na rukách, Kristus Učiteľ a ikona chrámového sviatku.

Tretí rad (sviatočný) je zostavený z ikon kristologických a mariologických sviatkov – zvyčajne je ich 12, napríklad: Narodenie Bohorodičky, jej Uvedenie do chrámu, Zvestovanie, Narodenie Ježiša Krista, Zjavenie Krista, Obetovanie v chráme, Premenenie, Vstup do Jeruzalema, Vzkriesenie, Nanebovstúpenie, Zoslanie Ducha Svätého, Zosnutie Bohorodičky.

Štvrtý rad patrí dvanástim apoštolom. Nesmie chýbať sv. Pavol, objavujú sa aj postavy evanjelistov sv. Lukáša a sv. Marka (z tohto dôvodu nie sú zobrazení niektorí z Dvanástich, napríklad sv. Júda Tadeáš a sv. Jakub mladší). Je to rad svätých pomocníkov.

Piaty rad (prorocký) je vyhradený prorokom a patriarchom. Ikonostas završuje golgotský výjav s ukrižovaným Ježišom Kristom a pod krížom stojacou Pannou Máriou so sv. Jánom. 

Ústrednou postavou každého ikonostasu je Kristus. Nachádza sa v symboloch a podobizniach na stredných obrazoch každého radu a vytvára centrálny vertikálny štvorstupňový pás čítaný odspodu nahor ako kráľovské dvere (naprieč prvým a druhým radom), Posledná večera (na úrovni tretieho radu), Kristus Kráľ (naprieč štvrtým a piatym radom) a Ukrižovaný (na vrchole).

Symbolika ožíva pri každom slávení Eucharistie

Kompletná symbolická štruktúra ikonostasu naznačuje prechod – duchovnú cestu zo zdanlivo beznádejnej situácie, ktorú spôsobil hriech prvých ľudí, späť do raja, podľa predpovedí prorokov znázornených v prorockom rade a za pomoci svätých orodovníkov znázornených v hlavnom a apoštolskom rade.

Ide o akúsi permanentne prebiehajúcu interakciu medzi nebom a zemou – medzi svätyňou a loďou, medzi Kristom zastúpeným kňazom a veriacimi – odohrávajúcu a oživujúcu sa hlavne pri každom eucharistickom slávení.

Najvýstižnejšie to symbolizujú kráľovské dvere. Neotvárajú sa hriešnikom, iba zbožštený človek, teda človek sviatostne očistený od hriechov a zjednotený s Kristom v Eucharistii, môže prísť do neba – dostať sa za ikonostas, lepšie povedané, prejsť cez ikonostas (jeho stredom), prejsť skrze Krista s Kristom a v Kristovi do večnej blaženosti.

Kým sa tak skutočne stane (hraničným bodom je smrť), bude cez hlavné dvere ikonostasu (opačným smerom v ústrety) prichádzať k nám živý Kristus vo sviatostných spôsoboch, aby nás stále a opakovane prostredníctvom svätého prijímania ubezpečoval o Božom zámere zbožštenia človeka, lebo „... sa mu zapáčilo posväcovať a spasiť ľudí...“ (Lumen gentium, 9).

Vývoj smeruje k jednoduchosti a priehľadnosti

Každý ikonostas je originálnym a neopakovateľným majstrovským dielom, no nie každý spĺňa štandardné požiadavky na jeho konfiguráciu. Stretávame sa dosť často s neúplnými alebo zjednodušenými zostavami. Medzi staršími sa vyskytujú také, u ktorých absentuje niektorý zo spomínaných radov (napríklad sviatočný) alebo majú jednotlivé rady zamenené poradie.

Modernej chrámovej architektúre sa prispôsobujú aj moderne riešené ikonostasy. Charakterizuje ich predovšetkým jednoduchosť, nekompaktná stavba a priehľadnosť. Obyčajne sa vystačí so štyrmi obrazmi hlavného radu rozmiestnenými v priestore aj v netradičných líniách, napríklad v oblúku alebo stupňovito.

Netradičné sú aj nosné materiály. Pôvodné celistvé drevené panelové systémy sú na ústupe, do popredia sa dostávajú značne preriedené a rôzne tvarované leštené kovové profily. Objavujú sa aj ikonostasy, pozostávajúce z kombinácie konštrukčných prvkov a nástennej freskovej alebo mozaikovej výzdoby. Výsledkom je prevzdušnenie a spriehľadnenie liturgického priestoru.