Je rád, keď z jeho obrazov vyžaruje dobro

Srdce Tomáša Klenka začalo biť pre výtvarné umenie už v detstve. Spolužiak ho inšpiroval k tomu, aby sa tiež prihlásil na výtvarný odbor na základnú umeleckú školu v Topoľčanoch.

„Samozrejme, boli aj momenty, keď som túžil behať vonku s kamarátmi za loptou. Vďaka Bohu, že ma mama presviedčala, aby som v kreslení vytrval. Dnes som rád, že som vydržal, lebo deťom a mladým ľuďom sa nie vždy chce.“

NINDŽA KORYTNAČKY

Okrem tém, ktoré maľoval v ZUŠ-ke, si doma rád odkresľoval rôzne kreslené postavičky. „Úplne prvé boli nindža korytnačky. Patrím ku generácii detí, ktoré vyrastali v 90. rokoch a zasiahol ich vplyv zahraničných rozprávok a filmov. Aj dnes sa u nás doma ešte nájdu knihy, ktoré som ako chlapec počmáral kresbami týchto korytnačiek, keď som v nich našiel voľné miesto.“

V tom čase vnímal iba okrajovo, že nindža korytnačky mali mená veľkých talianskych renesančných majstrov: Leonardo, Michelangelo, Donatello, Raffael. „V plnej miere som si to uvedomil až neskôr. Veľa výtvarníkov – a ja nie som výnimka – kreslí a robí štúdie podľa ich diel, osobitne podľa Michelangela.“

Okrem filmového komiksového motívu zaujímala Tomáša Klenka aj história. „Keď som mal asi dvanásť rokov, so spolužiakom sme navštevovali rôzne hrady, aby sme si ich prezreli a nakreslili.“

Handlovské kostoly, maľba na drevo, 2019. Snímka: archív Tomáša Klenka