Jej dielo má nádych poetiky i mystiky

Známa slovenská umelkyňa, ilustrátorka, grafička, spoluautorka mnohých diel, ktoré nájdeme v slovenských chrámoch, bola zároveň i oddanou matkou a viac ako polstoročie životnou i umeleckou družkou Vincenta Hložníka, jednej z najvýznamnejších postáv slovenského výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia. 

Viera Hložníková vstúpila do povedomia verejnosti nielen svojou zväčša nábožensky orientovanou tvorbou, ale i ľudskou obetavosťou a veľkorysosťou, ktorá sa prejavila v podobe vzácneho daru, keď po Hložníkovej smrti venovala tisíc diel svojho manžela ako základ na jeho galériu v Žiline. 

Bola členkou Spolku výtvarníkov Slovenska a vystavovala na viacerých výstavách. Profilovú výstavu jej v roku 1999 pripravila Považská galéria v Žiline s príznačným názvom Viera Hložníková a jej kresťanské posolstvá.

Výnimočná kresliarka
Viera Hložníková, rodená Horáčková, sa narodila v Louke pri Znojme 30. mája 1920.

Po absolvovaní Školy umeleckých remesiel v Brne študovala v rokoch 1937 - 1942 na Umelecko-priemyselnej škole v Prahe u profesora Františka Kyselu a neskôr u profesora Josefa Nováka na špeciálke kresby a maľby, kde medzi spolužiakmi stretla Vincenta Hložníka, svojho budúceho manžela.

Mnohí ju už vtedy považovali za výnimočnú kresliarku a tieto kvality sa pretavili do jej celoživotnej tvorby.

Už v roku 1942 začala pracovať ako ilustrátorka; najprv v Žiline, následne pre Maticu slovenskú v Martine a neskôr  znova v Žiline. Je autorkou ilustrácií pre desiatky kníh najmä pre deti a mládež.

Precízna kresba, kompozičná vyváženosť a jemný kolorit prepožičiavajú jej interpretácii literárnych príbehov autenticitu a bezprostrednosť. 

Rodina i tvorba
Po desiatich rokoch sa rodina Hložníkovcov v roku 1952 presťahovala do Bratislavy. Bolo to obdobie, keď sa mladá umelkyňa venovala rodine a štyrom deťom, u ktorých postupne tiež narastali umelecké ambície.

Napriek tomu však neprestávala tvoriť. Pokračovala v ilustrovaní kníh a neskôr, najmä na prelome 60. a 70. rokov, spolupracovala s manželom na náročných dielach architektúry.

Boli to predovšetkým veľkolepé a farebne žiarivé vitráže pre slovenské kostoly v Považskej Bystrici, v Trenčianskych Tepliciach, v Starom Smokovci. Pribúdali i jej samostatné realizácie v Káznici, Tvarožnej, Tatranskej Lomnici či v Ďurďovom.

Viera Hložníková je i autorkou sklenej mozaiky Zvestovanie v Kostole sv. Michala, archanjela, v Dolnom Hričove, ktorý vďaka umeleckému prínosu Vincenta Hložníka, jeho manželky i štyroch detí – Agnesy, Petra, Pavla a Zuzany – vstúpil do povedomia verejnosti ako slovenská Sixtínska kaplnka.

Odkaz i prejav pokory
Vitráže Viery Hložníkovej sú majestátne a žiarivo farebné, s pevnou kresbou a vyváženou kompozičnou osnovou, naopak – v jej farebne kultivovaných a emočne precítených mozaikách tušíme spriaznenosť s talianskymi majstrami a odkazom quattrocenta. Veľké postavy svätcov i výjavy z ich života v jej interpretácii dostávajú nádych poetiky i mystiky.

Sakrálna tematika sa v posledných desaťročiach jej života stala výlučnou témou jej umeleckých snažení.

Pri vyrovnávaní sa so smrťou syna pretavila svoje pocity do kolekcie temer 200 kolorovaných linorezov. Vznikli tak komorné biblické motívy, expresívne obrazy Ukrižovanie alebo Golgota, tajomná a mystická Pieta, Posledná večera, diela plné melanchólie a zármutku i postavy svätcov a výjavy z ich života.

Autorka v týchto dielach zámerne spojila mnohé východiská európskej i domácej moderny do prekvapivo účinnej reči, v ktorej dominuje grafická čerň v kontraste so spontánnou farebnosťou, v ktorej prevládajú červené, modré, žlté, ale i paleta zemitých tónov.

Sakrálna tematika v svojej lapidárnej podobe je interpretovaná ako humanistický odkaz i prejav pokory, viery i zmierenia. 

Posledné diela Viery Hložníkovej sú znova späté s ilustračnou tvorbou.

Doplnila veľkolepú ilustrovanú Bibliu Vincenta Hložníka (1998) dvoma celostranovými ilustráciami a neskôr v spolupráci s kňazom Štefanom Račekom, správcom fary Dolný Hričov, ilustrovala i knihu biblických príbehov pre deti Biblia v rukách matky s dieťaťom.

V čase jej vydania bola však už vážne chorá a krátko nato 15. decembra 2003 zomrela.