Keď tvorbu sprevádza úsmev aj slzy

Vaše piesne sú nežné, citlivé a hlavne veľmi hlboké. Miesi sa v nich láska, krása a bolesť; poslucháčovi ľahko môžu vylúdiť na tvári úsmev i slzy. Už len ich počúvanie je ako modlitba. Ako sa vám darí tvoriť niečo také krásne?
Ďakujem za povzbudivé slovo. 

Pravda je, že sa snažím neustále pozorovať svet okolo, ľudí, ich príbehy, zážitky a vcítiť sa do rôznych skúseností a situácií, zároveň sa, podobne ako mnohí autori, sotva vyhnem aj prvkom osobného prežívania. A schopnosť všetky tieto skutočnosti pretavovať do hudby a textov vnímam ako veľký dar.

Na druhej strane na tvorbu neexistuje „zaručený recept“. Niekedy je to proces veľmi impulzívny, často frustrujúci – keď ma tlačí čas alebo samotná túžba niečo vyjadriť, a uvedomujem si limity vlastného myslenia aj vyjadrovania.

Jazyk je neuveriteľne prekvapivá entita, o tom by sa dalo dlho rozprávať, ale ako všetko ľudské – je nutne obmedzený. 

Niekedy tvorbu sprevádza úsmev, tak ako poslucháčov pri počúvaní, alebo slzy, ako ste spomínali – tvorba je proces v svojej podstate osamelý, a ak autor chce ponúkať čosi autentické, konfrontuje v ňom všetko, čo vloží do tvorivého výstupu – a je úplne jedno, či ide o hudbu, maľbu, pohyb...

Poslucháč/divák potom sám hľadá a nachádza – tak ako to urobil už autor pred ním.

Tiež si uvedomujem záväzok, ktorý vyplýva z hudby a slova, ktoré ponúkam, pretože len čo sa dostanú k ľuďom, preberám za ne plnú zodpovednosť. Ako autorka som teda neuveriteľne slobodná a zviazaná zároveň.

Panna Mária a Mária Magdaléna – aj životy týchto biblických postáv ste predstavili svojím spevom. Ako vznikol tento „cyklus modlitby“? 
Cyklus Modlitby začal vznikať v roku 2010, keď som ešte bola študentkou gymnázia. Na našej škole a v našej farnosti Božieho milosrdenstva v Košiciach vtedy pôsobil kňaz Martin Gnip, ktorý spoznal moju počiatočnú tvorbu a prišiel s námetom na vytvorenie hudobno-poetického diela o Márii Magdaléne.

Oslovil kňaza a spisovateľa Vladimíra Štefaniča, ktorý v tom čase pôsobil v Humennom, a Vlado na základe jeho podnetu napísal vynikajúcu poému, ktorá dostala názov Modlitba Magdalény.

Bola pretkaná mojimi štyrmi hudobne aj textársky autorskými piesňami a na desiatkach vystúpení ju jedinečne stvárnila Júlia Čekaňáková, vtedy moja mladšia spolužiačka, dnes už vyštudovaná herečka.

Do cyklu Modlitby neskôr pribudla Modlitba Ondreja, na ktorej som priamo neparticipovala (piesne hudobne pripravil a interpretoval Pavol Jenčo, kňaz a člen kapely Kerygma), ale po textovej stránke je jej autorom tiež Vladimír Štefanič.

Rovnako je to aj v prípade ďalších dvoch diel, konkrétne Modlitby Ježišovej matky a doposiaľ nevydanej, hoci už dlho hotovej Modlitby Cyrila a Metoda – do nich som piesne pripravovala znovu ja. 

Cyklom Modlitby sa vlastne začala formovať tvorivá skupina Poetica Musica, hoci názov dostala až neskôr. 

Svojou hudbou ste mnohým pomohli hlbšie sa vcítiť do príbehov blahoslevenej Zdenky Schelingovej či Anny Kolesárovej. Čím pre vás boli tieto ženy inšpirujúce?
Hoci obe tieto blahoslavené prežili odlišné životy, spájali ich podľa mňa dve zásadné veci – vernosť a odvaha. Vernosť vo viere a odvaha vzoprieť sa režimu, ľuďom, zjavnému alebo nečakanému zlu. 

Na albume o Zdenke Schelingovej sme spolu s Palim Dankom a Tanečným divadlom ATak spolupracovali niekoľko mesiacov, Zdenkin príbeh teda vo mne rezonoval podstatne dlhšie a spolu s ním aj trpkosť ľudského prežívania, ktorej bola vystavená.

Na druhej strane o to väčšia bola jej duchovná hĺbka a pevnejšie spojenie s Kristom trpiacim aj zmŕtvychvstalým.

Predstavili ste sa aj ako sólistka pod umeleckým menom Skyva. Piesne, ktoré pod týmto menom spievate, sú zrkadlom vzťahov a pocitov mnohých poslucháčov. Ako v skutočnosti vyzerá váš súkromný život? 
Povedala by som, že normálne. Keď mám povinnosti, pracujem, keď tvorím, tvorím, keď mám voľno, podľa uváženia a chuti oddychujem. 

Ktorá z desiatok piesní, ktoré ste doteraz naspievali, by sa dala považovať za vašu emblémovú a prečo? 
Toto je možno skôr otázka pre kritikov. Ja môžem hovoriť o tom, ktoré piesne sú mi blízke – a v rôznych tvorivých alebo osobných obdobiach sa moje preferencie menia.

Ale v súčasnosti to z môjho pohľadu môže byť pieseň Cesta domov. Formovo aj obsahovo je veľmi intímna – len klavír, podopierajúci slovo. Tak som tvoriť začínala a s veľkou pravdepodobnosťou bude značná časť mojej tvorby aj naďalej presne taká.
 
Je nejaká téma, ktorá vaše srdce aktuálne zaujala natoľko, že ju chcete pretaviť do svojej tvorby? 
Keďže sa začal Rok Božieho slova, pravdepodobne sa v Poetice Musice tematicky budeme uberať týmto smerom.

Z dlhodobého hľadiska mám rozpracovanú ešte jednu tému, o ktorej sme už v úzkom kruhu debatovali, ale neviem kedy, ani či vôbec bude priestor na jej realizáciu – verím, že raz áno, potom veľmi rada poskytnem detaily.