Karel Gott – muž, ktorý sa narodil, aby spieval

S Karlom Gottom som sa osobne stretla v roku 2002 a v roku 2004. Poskytoval interview pre médiá pri príležitosti vydania svojich albumov, plných krásnych hitov.

Nebola som predtým jeho fanúšičkou, ale mala som obrovský rešpekt. Profesionál – toto slovo ho asi najlepšie charakterizuje. A takto si ho dodnes pamätám.

A okrem toho to bol nesmierne slušný, milý, príjemný, šarmantný, elegantný a veľmi inteligentný človek. Myslím si, že sa mu protivili otázky, na ktoré už tisíckrát odpovedal; tešil sa, keď mohol rozprávať o veciach, ktoré rozhovor posunuli do vyššej úrovne; ktoré mu – povedané biblickým slovníkom - pomohli zatiahnuť na hlbinu.

Karel Gott bol totiž naozaj vnútorne veľmi hlboký človek; pri slušných a adekvátnych otázkach odpovedal tak, že vás svojím intelektom usadil – v najlepšom zmysle slova – a obohatil svojím nazeraním na svet. Dokonca vám úprimne za otázku poďakoval.

Keď v júli tohto roka oslavoval osemdesiatku, v televízii reprízovali aj veľkolepý koncert spred desiatich rokov – k jeho sedemdesiatinám. Nechýbala tam pesnička o Jamesovi Bondovi, ktorú si tam Karel Gott zaspieval spolu so skupinou Laura a její tygři. 

Pieseň Jako James Bond vyšla na cédečku Pokaždé (2002). Keď som sa Karla Gotta pred sedemnástimi rokmi na ňu pýtala, s úsmevom mi vysvetlil, že sa mu páči, ako si James Bond s úžasným nadhľadom a pokojom upraví za každých okolností – aj keby sa za ním rúcal celý svet – motýlika či kravatu.

Konkrétne išlo o scénu v tanku z filmu Zlaté oko, kde hral Jamesa Bonda herec Pierce Brosnan. 

A ešte raz sa vrátim ku koncertu na počesť Gottovej sedemdesiatky. Petr Hapka tam zaspieval veľký Gottov hit tak bravúrne, že azda všetci mali zimomriavky.

Bola to pesnička, ktorá sa mi v tejto chvíli prehráva v hlave dookola: C´est la vie. Túto vynikajúcu „vec“ pozná niekoľko generácií a predpokladám, že aj ďalšie si ju budú ešte dlho spievať. „Až jednou za noci nebo i za dne srdce mé spomalí klus, až náhle opona spadne, až hudba dohraje blues. Řeknu: C`est la vie, c`est la vie, tímto končí bál, a to mě nebaví, nebaví, hrajte ještě dál, naposledy...“

Ak budete mať čas pripomenúť si majstra Karla Gott, vypočujte si túto pieseň celú.

Karel Gott si to zaslúži.