Katolícka cirkev bola odjakživa cieľom špionáže

Svätá stolica bola cieľom špionáže zo strany rôznych krajín mnohokrát. Túto známu pravdu pripomenul vo svojej knihe, ktorá nedávno vyšla v Nemecku pod titulom Vojna tieňov v Pánovom dome. Katolícka cirkev a špionáž, nemecký vatikanista Ulrich Nersinger.

„Cirkev a náboženstvo žijú vo svete a v dejinách a špionáž možno označiť za druhé najstaršie povolanie na svete,“ povedal autor v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas.

Špionážne aktivity sú už vo Svätom písme

„Špionáž a náboženstvo existovali vždy, takže je zrejmé, že medzi nimi existujú styčné body,“ povedal vatikanista a poznamenal, že prípady špionáže sú opísané už v Starom a Novom zákone. „Spomeňte si na Mojžiša a Jozueho, ktorí v mene Boha poslali prieskumníkov, aby identifikovali zasľúbenú zem.

Alebo príbeh, ktorý neskôr rozpráva Jozue, ako vyslal zvedov, ktorí narazili na prostitútku a uzavreli s ňou dohodu, že ju a jej rodinu ochránia na tejto špionážnej misii. Je to príbeh, ktorý by rovnako dobre mohol napísať slávny britský autor špionážnych a detektívnych románov John le Carré.

Na začiatku Nového zákona sa uvádza, že mudrci dostali od Herodesa inštrukcie, aby zistili, kde sa narodil Boží Syn, židovský kráľ. Aj Judáš špehoval v mene vtedajších úradov.

A ak si uvedomíme, že priezor na našich dverách sa ľudovo nazýva ,judáš‘ (termín používaný v nemeckých krajinách, pozn. red.), pochopíme, ako silno sa tieto náboženské prvky prejavujú aj v našom každodennom živote,“ uviedol Ulrich Nersinger.

Prví kresťania

Pripomenul, že metódy tajnej služby využívali aj prví kresťania, ktorí sa skrývali a používali napríklad znamenie ryby, aby sa neprezradili, no zároveň sa dozvedeli jeden o druhom, že patria ku kresťanom.

„Kresťanská komunita musela byť v Rímskej ríši veľmi opatrná. Kristov nasledovník sa nemohol otvorene ukazovať na verejnosti, a tak to bol rozpoznávajúci znak. Ľudia, keď si mysleli, že vidia niekoho z kresťanskej komunity, kreslili na zem alebo do piesku rybu.

Ryba patrí k najkompaktnejším a najjednoduchším symbolom. Zároveň slovo ryba je po grécky ichthys, čo je akronym pre Iesous (Ježiš) CHristos (Kristus) Theou (Boží) Uious (Syn) Soter (Spasiteľ). Teda hovorí, že Ježiš Kristus je Boží Syn a Spasiteľ. Takto sa navzájom spoznali kresťania,“ poznamenal autor knihy pre Vatikánsky rozhlas.

Vatikanista Ulrich Nersinger poukázal na to, že rímska kúria musela v priebehu storočí používať rôzne spravodajské metódy. Katolícka cirkev bola a je prítomná na celom svete, a preto musí mať zabezpečenú spoľahlivú korešpondenciu s biskupmi a neskôr s delegátmi a nunciami.

„Bolo známe, že niektoré krajiny, dokonca aj tie, ktoré sa nazývali kresťanskými, neboli vždy úplne na strane Cirkvi, a preto musela byť korešpondencia šifrovaná,“ vysvetlil Ulrich Nersinger.

Katolícky kňaz, otec modernej kryptografie

V knihe sa spomína Leon Battista Alberti, významný taliansky kňaz, maliar, básnik, filozof, kartograf, hudobník a architekt, člen florentskej akadémie, ktorý sa okrem iného v 15. storočí preslávil ako šifrant. On je tvorcom cirkevnej kryptografie, teda umenia šifrovania.

Vytvoril šifrovací kľúč známy pod jeho menom, ktorý používa polyalfabetickú šifru. Šifrovacie zariadenie pozostávalo z dvoch sústredných kotúčov spojených v strede čapom, ktorý umožňoval otáčanie jedného kotúča voči druhému. Väčší kotúč sa nazýval stabilis (stacionárny alebo pevný), menší sa nazýval mobilis (pohyblivý). Jeho kľúč neskôr využívali aj vládne spravodajské agentúry.

„Ako vidíte, Cirkev mala v tejto oblasti značný vplyv,“ uviedol nemecký autor v rozhovore pre pápežské rádio. Skutočnosť, že Vatikán bol vo svojej histórii neustále špehovaný, je známa takmer každému.

Ulrich Nersinger sa vo svojej knihe snaží na príklade Anglicka v čase reformácie ukázať, aké silné obvinenia zo špionáže sa tam objavili proti Cirkvi, proti katolíkom a aké utrpenie – mučenie a vraždy – prežívali. Poukázal na to, že niektoré z dnes existujúcich tajných služieb, ako napríklad britské MI5 a MI6, majú svoje korene práve v časoch konfliktu s Rímom a Katolíckou cirkvou.

Vatikanista dodal, že Svätú stolicu špehovali a špehujú z rôznych dôvodov: politických, ideologických a dokonca ekonomických. „Už v 17. storočí sa sledovali vatikánske mozaikové dielne a snažili sa odhaliť tajné recepty na miešanie farieb. Na území bývalého pápežského štátu (nezhoduje sa s dnešným územím Vatikánu) bola továreň na zbrane, ktorá zásobovala pápežskú políciu, a aj odtiaľ sa pokúšali vylákať novinky.

Alebo sa pokúšali špehovať vedecké objavy cirkevného štátu, napríklad v oblasti astronómie. V tomto prípade Vatikán dokonca povedal: ,My všetko prezradíme, nie je potrebné nás špehovať, naše zistenia poskytneme širokej verejnosti.‘

Aj v 20. storočí boli pre Cirkev veľkou hrozbou také diktatúry ako národný socializmus, komunizmus alebo fašizmus. Je to teda široká paleta, ktorá ukazuje, ako bola Cirkev špehovaná a ako sa snažila brániť. Rozsah špionáže proti Cirkvi je obrovský,“ zdôraznil vatikanista Ulrich Nersinger, autor knihy Vojna tieňov v Pánovom dome. Katolícka cirkev a špionáž, v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas.