Keď je film liečivý, tak vami pohne

Pre zachovanie rovnováhy je pri rozhovore dôležité aj vzájomné počúvanie sa. „Rozhovor je o vnímaní celého človeka, aj toho, čo nehovorí. Ak vnímame vnútorné obrazy, pocity, myšlienky a význam toho, čo s nami človek zdieľa, z jeho uhla pohľadu, vtedy sa cíti pochopený.

Rozhovor rozhýbe naše vnútorné svety a dá nám príležitosť objaviť niečo nové, nachádzať nové riešenia,“ vysvetľuje herečka. Rozhovor je podľa jej slov aj vyjadrením toho, že v danej situácii nie sme sami.

„Hlbokým rozhovorom sa môžeme obdarovať a navzájom si pomôcť. Z otvoreného srdca môže žiariť svetlo a prúdiť medzi nami. Teda ak si srdce nezavrieme, keď nás niečo zraní. Traumu môžeme prekonať, ak dáme tomu, čo sme prežili, nový význam. Zastavenie prúdu lásky v duši prináša utrpenie a oddelenosť. Nikto nemusí ostať v bolesti naveky a sám. Pomoc a láska je tu pre nás stále.“

S LÁSKOU A HUMOROM

Ak človek nevie urobiť niečo pre seba, tak to nevie urobiť ani pre druhých. „Môžem sa snažiť dávať, pomáhať, ale ak blokujem lásku k sebe obviňovaním sa a podobne, tak môj dar alebo čin nebude prameniť z jej čistej podoby. A ak je človek napríklad príliš altruistický a zabúda na seba, jeho nenaplnené potreby sa stávajú akoby skrytými postavičkami, ktoré ho prostredníctvom pocitov upozorňujú, že si neoddýchol, že sa ignoruje či nevie požiadať o pomoc. Hrozí vyhorenie. Rovnováha je dôležitá.“

Človek by si mal uvedomiť, za čo môže prevziať zodpovednosť, čo môže zmeniť. Zuzke v tom pomáha aj Škola empatie, ktorú navštevuje. Učí sa všímať si, čo sa v nej deje. „Keď si všimnem, že niečo vo mne zareagovalo, venujem sa tomu, postarám sa o túto časť seba. Iných meniť nemôžeme.“

Chce sa vyhnúť projektovaniu vlastných nespracovaných pocitov do druhých. „Priznať si slabosť alebo nedobrú vlastnosť je oslobodzujúce. Ale keďže sa za to často odsudzujeme alebo hanbíme, tak sa s tým radšej nekonfrontujeme. Vyhýbame sa bolesti, a tým viac trpíme. Keď sa však rozhodneme preskúmať, čo sa v nás deje, uvedomíme si, za čo sme ešte neprevzali zodpovednosť a rozhodneme sa to zmeniť, môžu sa udiať zázraky.“

Svoju slabosť, frustráciu Zuzana podľa svojich slov vedome vyjadrí celým telom – gestom. „Potom z toho vystúpim a pozriem sa na to s odstupom. Nájdem súcit so svojou trpiacou časťou a naplním dovtedy nevedomú potrebu. A ak si uvedomím, že sa kritizujem či odsudzujem, tak sa s týmto vnútorným postojom rozlúčim, lebo ničí dušu aj srdce.“

Udržiavať svoje vnútorné ja aj svet okolo seba v rovnováhe sa Zuzka usiluje i vo svojej rodine, o ktorej s úsmevom hovorí: „Som za ňu veľmi vďačná, za svojho muža a syna, za vzájomnú podporu. Život sa snažíme zvládať s  láskou a humorom.“

MAMI, PROSÍM ŤA, BUĎ HRAVÁ

Pri dabingu filmu o svätom Augustínovi na ňu zapôsobila duchovná sila jeho matky svätej Moniky. „Jej vytrvalá modlitba bola pre život svätého Augustína dôležitá. Učím sa stíšiť svoj vnútorný svet a modliť sa v oddanosti Božej vôli, láske, múdrosti. Aby som prijala to, čo je mi dané, a dokázala v harmónii v prítomnosti konať.“

V tom vníma aj poslanie matky. „Hoci je to pre matku ťažké, musí nechať deti, aby si samy prešli životnými skúškami. Rada by som sa to tiež naučila, pretože občas mám tendenciu byť namiesto mamy pani učiteľka. Vtedy mi syn povie: Mami, prosím ťa, buď hravá ako bývaš, ako ťa mám takto mať rád?! Takže sa snažím vytvoriť zo seba milú a láskavú mamu – takú, akú potrebuje môj syn,“ usmieva sa Zuzka.

ANJELI V ZÁCVIKU

„Yehuda Tagar, ktorý vedie Školu empatie, hovorí, že ,rodičia sú anjeli v zácviku‘. Kristova láska je dar, ktorý k nám prúdi neustále. Snažím sa jej neklásť prekážky, aj vtedy, keď niekto robí niečo, čo sa mi nepáči, s čím nesúhlasím, keď o niečo prídem. A tak sa učím oddanosti, láske, úcte, pravde a rovnováhe. Viem, že je to práca na celý život.“

Napriek tomu, že žijeme v dobe multitaskingu, teda mnohých úloh a povinností, ide o to, či je to v súlade s Božou vôľou. „Dostali sme slobodnú vôľu a mnoho darov, môžeme meniť seba, a tým aj svet. Učíme sa spájaniu protikladov, ich rovnováhe, cnosti. Zodpovedne, ale bez zbytočného moralizovania, lebo keď človek len moralizuje, odpája sa od srdca, zabúda, že nad všetkým je láska. A keď sa človek vie na sebe aj zasmiať, tak sa mu ľahšie žije a premieňa.“

Zuzana Jurigová Kapráliková v dabingovom štúdiu s Dianou Šebovou, ktorá má na starosti produkciu, a so zvukovým majstrom Miroslavom Šibíkom. Snímky: Erika Litváková

FILM MÁ KLÁSŤ OTÁZKY

Pre Zuzku Jurigovú Kaprálikovú je rovnováha vo všetkom dôležitá, aj pri práci. Hovorí, že si takpovediac vymodlila spoluprácu s Filmstory. „Je dôležité, aby film inšpiroval k vlastnej zmene, k pochopeniu niečoho v sebe, k rozvíjaniu ľudskosti. Keď je film liečivý, tak človekom pohne.“

Teší sa, keď je atmosféra pri práci pokojná, keď sa nenaháňajú, je dosť času pripraviť sa a navyše robia niečo, čo má hodnotu. „Keď sme robili dabing tureckého filmu Zázrak v cele číslo 7, všetci sme mali silný zážitok.“

Bola to ťažká téma: mentálne postihnutý otec je neprávom obvinený z vraždy dievčatka. „Film kladie otázky, čo je morálne, správne, ako sa má človek zachovať. Tureckí herci hrali tak presvedčivo, že aj keď sme sa k niektorej časti viackrát vrátili, vždy nás to s pánom zvukárom zasiahlo.“

K filmom, ktoré zaručene vyvolajú u diváka vnútorný proces, patrí podľa Zuzky aj Cesta (The Way, 2010). „Je to krásny film. Ocenili to aj herci, ktorí ho dabovali. Martin Sheen, ktorého dabuje Peter Rúfus, stvárňuje amerického lekára Toma. Jeho syn Daniel zomrie počas búrky na svätojakubskej ceste. Hrá ho skutočný Sheenov syn Emilio Estevez, ktorý snímku aj režíroval. Po synovej smrti otec pricestuje do Európy a rozhodne sa pokračovať v synovej púti do Santiaga de Compostela.“

NEHÁDZAŤ KAMENE

Napriek množstvu nadabovaných filmov Zuzka nemá dabingové idoly. „Vážim si svojich kolegov a obdivujem ich. Nerada by som na niekoho zabudla. Skvelí boli Addamsovci, kde môj otec Dušan Kaprálik daboval strýka Festera. Som rada, že môžem počuť jeho hlas v nahrávkach, aj keď on tu už s nami nie je.“

Celá stará generácia hercov mala podľa herečky špeciálny dar zhora – mali v hlase pokoru, úctu, lásku – Karol Machata, Ladislav Chudík, aj Zuzkin dedo Elo Romančík. „Keď som sa s ním rozprávala, mala som zážitok z jeho hlasu aj prejavu. Okrem toho – nikdy nepovedal na nikoho nič hanlivé. Ak bol nejaký problém, len si vzdychol, že je smutné, keď niekto nemá otvorené srdce.“

Svoju prácu Zuzka vníma aj ako záväzok. „Pracujeme s tvorivým slovom, oslovujeme tým dušu. Všetci sme zodpovední za to, čo sa deje vo svete. Nemá zmysel hádzať kamene – na druhých ani na seba. Radšej sa v každom okamihu snažiť o zušľachťovanie svojho vnútra. Každú situáciu môžeme vnímať ako dar, prijať ju ako možnosť prejaviť našu ľudskosť. Učiť sa navzájom počúvať, rešpektovať a vytvárať hlboké vzťahy pri spoločnom tvorení.“

AKO SA ROBÍ DABING

Zuzka sa venuje dabingu od svojich deviatich rokov. „Dvadsať rokov som robila aj úpravy dialógov. Kombinácie slov musia sedieť na ústa.“ Je preto potrebné, aby úpravca ovládal slovenčinu, mal sluch a cit pre rytmus, charakter, intonáciu.

V texte by mal naznačiť pauzy pre ľahšiu orientáciu dabingových hercov. O kvalitu zvuku sa stará zvukový majster. Dôležitá je i produkcia. Záleží aj na tom, aby režisér obsadil herca, ktorého hlas a prejav sú v súlade postavou. Ak všetko ladí, divák sa môže nerušene ponoriť do deja a dovoliť, aby sa ho príbeh dotkol.