Keď látka vyzerá, akoby mala tisíc rokov

Momentálne píšete knihu o histórii módy. Ako sa móda stala vaším celoživotným koníčkom?

Móda ma zaujímala od detstva. Už ako trinásťročná som sa naučila šiť a šila som si všetko. Od pätnástich rokov som študovala textilný odbor na Strednej škole umeleckého priemyslu. Potom som dvakrát urobila talentovky na odbor textil na VŠVU, ale nezobrali ma.

Tak som sa rozhodla vyštudovať odbor, ktorý mal k tomu najbližšie - dejiny umenia na Filozofickej fakulte UK. Profesijne som sa chcela venovať tvorbe textilu a odevu, ale dnes som rada, že som vyštudovala aj históriu umenia.

O žiadnej inej profesii ste neuvažovali?

Keď som bola malá, chvíľu som chcela byť archeologička, lebo rodičia mali obrovskú knižnicu, veľa som čítala a snívala o tom, že raz objavím nejakú zabudnutú kultúru. Mala som v malíčku antickú históriu aj mytológiu, milovala som renesanciu.

Otec bol sochár a reštaurátor, a keď sme prechádzali okolo kostolov a pamiatok, vždy nám vysvetľoval, o aký sloh ide a čo je preň typické.

K textilu som inklinovala vďaka mame, ktorá je textilná výtvarníčka, robila tkané tapisérie a navrhovala dekoračné látky. U nás doma všade ležali vlny, papiere, štetce, lebo rodičia ustavične niečo tvorili a podporovali v tom aj mňa s bratom.

Mohli sme kresliť, strihať, lepiť a nikdy od nás nevyžadovali striktný poriadok. Bolo perfektné vyrastať v takej slobodnej atmosfére.