Keď nám fresky odhalia svoje tajomstvá

Posledné dni prázdnin sú výzvou navštíviť zaujímavé miesta. Na Slovensku ich máme skutočne dosť. Na týchto našich výletoch či púťach môžeme obdivovať aj úžasné fresky. Technika nanášania farieb do vlhkej omietky – freska – bola známa už v staroveku. Používali ju v Grécku, Taliansku, Číne či Indii. Do prostredia kresťanskej sakrálnej architektúry, respektíve sakrálneho umenia, sa dostala až koncom 13. storočia.
Ľubomír Kaľavský 28.08.2021
Keď nám fresky odhalia svoje tajomstvá

Poniky: Pieta. Snímka: Ľubomír Kaľavský

Stredoveká nástenná maľba na Slovensku predstavuje rozsiahly a jedinečný súbor tohto druhu umenia, ktorý nám dokladuje nielen umelecko-výtvarnú kvalitu daného obdobia, ale poodhaľuje aj duchovnú dimenziu stredovekého človeka, intenzívne zameranú na nadprirodzenú podstatu života a spásonosnú obetu.

Odborníci tu evidujú okolo 260 objektov s výskytom týchto malieb. Okrem kostolov sú to kláštory, kaplnky, karnery, rotundy, kaštiele, hrady a zámky (aj v stave ruín), ale aj meštianske domy či radnice.

Z hľadiska sakrálnej problematiky a pôvodného stavu či rozsahu je v súčasnosti zaujímavých okolo sto kostolov. Zhruba polovica z nich sa nachádza na Spiši, značná časť v Gemeri, ostatné roztrúsené v ďalších regiónoch. Mnohé z nich sú zapísané do Zoznamu národných kultúrnych pamiatok.

Na stenách týchto kostolov nájdeme rozsiahle, najmä eschatologické, prorocké, apoštolské, mariologické a kristologické cykly. Z dnešného pohľadu sa tematika stredovekých nástenných malieb viac-menej profanizuje a zužuje iba do polohy kultúrneho a pamiatkového fondu.

Nezabúdajme, že jej pôvodná funkcia bola teologicko-didaktická a v prepojení s dneškom má stále čo ponúknuť aj súčasnému vzdelanému a modernému človeku, ale i budúcim generáciám, a to najmä svojím výrazným emotívnym pôsobením.

Podporujú didaktický princíp názornosti

Názornosť má veľký vplyv na zmyslovú – najmä zrakovú – skúsenosť, a preto sa uplatňuje predovšetkým pri rozvoji poznania. Ako didaktická zásada existovala spontánne od samotnej existencie ľudstva, hoci odborne a teoreticky – ako jeden z dominantných princípov vzdelávania – bola spracovaná až v 17. a 18. storočí (napríklad: Wolfgang Ratke, Jan Amos Komenský, Johann Heinrich Pestalozzi).

Predstavitelia stredovekej cirkevnej vrchnosti i celého kléru dobre poznali sociálnu situáciu jednoduchého ľudu i to, že v tejto dobe sotvakto vedel čítať, nehovoriac o vlastnení knižnej textovej Biblie.

Riešením efektívnejšieho vyučovania katechizmu, teda katechézy, bolo vytvorenie Biblie chudobných (Biblia pauperum), čo bolo akési zjednodušené prenesenie obsahu biblických textov do podoby vytlačených obrazových blokov, respektíve obrazových kníh.

Ale aj táto forma bola z hľadiska širšej dostupnosti nedostačujúca. Oveľa účinnejšie a efektívnejšie sa javilo zobrazenie základných biblických právd a príbehov priamo v chrámoch, ako sú fresky na vnútorných stenách, kde boli priamo pred očami všetkých prítomných.

Takto sa pri katechéze uplatnili aj ďalšie dôležité didaktické princípy, ako je primeranosť a systematickosť.

Prevládajú kristologické cykly

V kristologických cykloch dominujú pašiové výjavy, ktoré môžeme rozčleniť na predgolgotské, golgotské a záverečné. Zvyčajne začínajú výjavom Ježišovho slávnostného vstupu do Jeruzalema. Potom postupne nasledujú zobrazenia: Posledná večera, Modlitba na Olivovej hore, Judášov bozk zrady, Zajatie Ježiša, Bičovanie, Korunovanie tŕním a Nesenie kríža.

Okrem toho môžeme v niektorých prípadoch objaviť aj menej známe a v menšej miere vyskytujúce sa udalosti. Ide napríklad o tieto témy: Judáš pred veľradou a Obesenie Judáša (Ludrová-Kút), Petrovo zapretie Krista (Ochtiná), Vypočúvanie Ježiša pred Pilátom a veľkňazom (Ochtiná, Kyjatice), Posmievanie (Spišská Belá-Strážky), Vyzliekanie Krista pred bičovaním (Podolínec, Liptovské Sliače).

Najfrekventovanejšími znázorneniami golgotských udalostí sú, pochopiteľne, krížové výjavy. Medzi vzácnejšie výskyty patrí horizontálna, respektíve šikmá poloha pri Pribíjaní Krista na kríž (Liptovské Sliače, Švábovce, Slatvina).

Kríž v klasickej zvislej polohe býva osamotený alebo doplnený rôznym počtom asistenčných postáv: Bolestná Matka, svätý apoštol Ján, svätá Mária Magdaléna, dvaja lotri na postranných krížoch, vojak s kopijou, stotník; alebo celým davom ľudí (Plešivec, Spišská Belá-Strážky).

Samotný kríž s korpusom má tiež niekoľko podôb. Prevláda klasický latinský tvar (opracované trámové drevo s predĺženým zvislým ramenom) so súmerným korpusom. Vyskytuje sa aj takzvaný byzantský štýl, ktorý je charakteristický skráteným zvislým ramenom, troma vodorovnými ramenami (tvorenými nápisovou tabuľkou, hlavným priečnym ramenom a podložkou pod nohami) a korpusom vychýleným z osi kríža (Dravce, Levoča – minoritský kostol).

Celkom výnimočne sa objavuje takzvaný Živý kríž – ide o kríž z neopracovaného dreva s výhonkami konárov (Žehra, Dechtice). Do skupiny záverečných pašiových obrazov patria: Snímanie z kríža, Pieta, Ukladanie do hrobu a Oplakávanie.

Objavujú sa ešte ďalšie motívy súvisiace so Zmŕtvychvstaním: samotné Zmŕtvychvstanie so spiacimi vojakmi, Stretnutie Krista s Máriou Magdalénou (Podolínec), Stretnutie Krista so sv. Tomášom, Stretnutie Krista s emauzskými učeníkmi (Ludrová-Kút), Kristus v predpeklí (Ludrová-Kút, Švábovce).

Zvláštnym ikonografickým stvárnením je obraz Bolestného muža, respektíve Krista Trpiteľa. Je to dramatické zobrazenie hornej polovice postavy trpiaceho Krista – pokrytého krvácajúcimi ranami po bičovaní, po korunovaní tŕním a ukrižovaní – ktorý vychádza z kamenného sarkofágu so skríženými rukami pred hruďou (Chyžné, Čerín, Levoča – farský kostol, Ochtiná, Poniky).

Osobitná pozornosť pri freskovej tvorbe je venovaná postave Krista Pantokratora, ktorá sa vyskytuje najmä ako centrálna stropná maľba vo svätyni často sprevádzaná postavami alebo symbolmi štyroch evanjelistov.

Svätci držia v rukách rôzne veci

Početnú skupinu tvoria nástenné maľby s postavami zo životopisov svätých. K ich identifikácii slúžia najmä veci, ktoré držia v rukách – atribúty, alebo charakteristické situácie, v ktorých sa na obrazoch nachádzajú.

Tak môžeme na freskách spoznávať napríklad svätého archanjela Michala ako rytiera držiaceho v jednej ruke meč a v druhej váhy (Kraskovo), svätého Juraja zabíjajúceho draka, svätú Katarínu Alexandrijskú s kolesom, svätú Helenu s nájdeným krížom, svätú Barboru s vežou a podobne.

Množstvo zvláštností

V jednotlivých chrámových súboroch možno sledovať viac-menej opakujúce sa obsahové prvky a javy. Nájdu sa však aj výnimočné detaily a obrazové rarity, ktoré sa vymykajú štandardu. Sú prejavom autorovej kreativity zahalenej určitým stupňom tajomstva.

V kostole v Ponikách je zobrazený korpus ukrižovaného Krista bez typického bedrového rúška. Zvláštne zobrazenie trojjediného Boha ako postavy s tromi tvárami (Triglav) možno vidieť v Žehre alebo v Rákoši. Apoštola Ondreja zvykneme identifikovať podľa šikmého kríža v tvare písmena X.

V bijacovskom kostole je znázornený s latinským krížom a cez plece má prehodený rybársky podberák s malým človiečikom. Apoštol Bartolomej má ako hlavný atribút nôž, no v Rimavskom Brezovom nesie svoju vlastnú kožu prevesenú cez palicu. Všetci dobre vieme, ako tragicky skončil Judáš, ale iba autor fresiek z kostola Ludrová-Kút ho dokázal zobraziť reálne zaveseného na strome.

Na obraze sv. Juraja zabíjajúceho draka vo Zvolene-Zolnej je zaujímavý pohľad na dračie mláďatá vykúkajúce z brloha. Oproti svätcom až bizarne pôsobia niektoré démonické postavy vovádzajúce nešťastných ľudí do pekiel alebo pri poukazovaní na hriech smilstva ako napríklad v Kyjaticiach.